Nechcem to tu nechať zomrieť, to nie. No napriek tomu, že mi na mozgu prerýva brázdu asi milión nápadov (neviem, kde by som brala tieto bizardné slovné hračky nebyť našej slovenčinárky), nemám ich ako zachytiť. No prevrat sa už chystá, môj objektívčok je už na ceste niekde možno nad atlantickým oceánom,alebo v nejakej továrni alebo čo. Teda ako, aby sme si rozumeli, objednaný je! Ešte keby som tak našla nabíjačku, ktorá je nezvestná už asi mesiac..
Poznatky týždňa:

• "Tu (v Amerike) prídeš do Mekáča, náhodou sa obleješ kávou a hneď ti dajú milión" - Pani Gajsenovcová
• "Silonky sa opravujú zásadne lakom na nehty" - čo ťa v detstve naučia..
• Hrča na nohe, modrina na zadku, tak sa ja, vážení, cítim po piatku

Neviem čím to je,ale tak nejako intenzívnejšie vnímam tento svet v poslednej dobe. Všímam si všetky detaily a príde mi to ohromné celé, lebo svet je strašne super..
Priblížim vám aspoň jeden highlight, ktorý zmenil môj svet nachvíľu zas:
Je streda, bezchybná modrá obloha, štvrť na tri, idem zo školy, vonku je tak horúco, že mám taký z tých pocitov ako keby čas stál. Zrazu prechádzam okolo domu umenia (to je také, kde sídli  štátna filharmónia KE). Z okna sa rozlieha melódia,ktorá dokonale zapadá do tohto prostredia aj s celým tým zastaveným časom. Poviem vám to takto narovinu a vo všetkej úprimnosti, doteraz som veľmi nemusela dychové nástroje, no toto.. Strašne som si priala,aby som si vedela tú melódiu čo tam niekto vytruboval nahrať do hlavy.  Alebo aspoň presedieť minimálne celý deň v tomto časovom vákuu..
Nestalo sa, ja som sa teda pobrala na električku a asi po minúte ľahkej chôdze od miesta impresionistického počinu ma zastavila veta: "Do you speak english?". Of course, I do.. Takže som parkovala maďarom auto cez sms parking a myslím, že s maďarským mobilom som zažila z tejto trojice najväčšiu jazykovú bariéru, čo ma však teší, veď kto už má po dvojhodinovke angličtiny a prípravy na maturitu ešte aj reálnu nesimulovanú simuláciu!
Ale okrem zvukových impresií má strašne dojímajú aj tie zrakové, však to je krása, to jaroleto čo tu máme! Cítim sa ako sfetovaná svetom, keď vidím tie kvitnúce klišéčerešne.. O tom, že keď vám na nohu sadne lienka, o tom ani už nepokračujem radšej. :D
No ale dosť bolo asi, už toto čo som tu napísala mi pripadá ako keby som si niečo šľahla,ale verte že nie, proste.. life happens.
Okrem iného, včera bola jedna z milión retroparties v Tabačke, nejako ma nevzrušuje, no potom človek zistí vďaka eventu,že bude SWING TIME a ja cítim ako mi krv prúdi zas v žilách. A teta Keely Smith mi tu do toho spieva,že everybody starts to swing a ja ako typická žena už viem čo si oblečiem! Joj taká radosť roka, si neviete predstaviť! Mám taký pocit, že som sa narodila v zlom storočí. Okej, až teraz končím s mojím vitalizmom a ukážem vám aj nejaké pikčrz z môjho instatisíckilogramu,  keby sa vám toto nechcelo čítať.
Užite si víkend aj ja si idem, čús!