Posledné dni sa mi točia hlavne okolo orchestra, kedže už za dva týždne odlietame a tak je to hotové divertimento. Napriek tomu s Tiborom nezaháľame a fotíme do zásoby, taktiež plánujem predpripraviť nejaké to počteníčko na obdobie mojej neprítomnosti, lebo odtamadiaľ sa asi k prispievaniu veľmi nedostanem. Teda, okrem instakilogramu, tam očakávajte veľky exotický flame. Oh, stresy mám už teraz!
Zachvíľu utekám na zapekané cestoviny s Filé a potom si užiť filharmonikov v auparku, Labutie jazero, to si ja vždy rada vypočujem! Tak sa tu majte a užívajte slnko,seno a čo chcete.
A pamätajte, nič nie je večné a aj tie najčiernejšie nohavice raz prestanú priťahovať všetky častice/chlpy/vlasy/prach z okolia. To len tak, zo života (mojich čiernych skinny). Pá.

-


 











Update k vlasom, experimentujem kým su dlhé a snažím sa zo seba urobiť normálne dievča, neviem dokedy mi to vydrží, ale zatiaľ ma bavia, konečne vidím a nerozčuľujem sa kvôli ofine, win!

Tričko (rovnaké tu) - Oasap (ulovila som ho za 1 dolár pred troma mesiacmi!)  // T-shirt (same here) - Oasap
Sukňa (rovnaká tu) - Oasap // Skirt (same here) - Oasap
Boty (rovnaké tu) - Martofchina // Shoes (same here) - Martofchina
Fotil - Tibor

Fascinujú ma ľudia a ich stopy. Stopy, ktoré si navzájom zanechávame v životoch. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by vyzeral váš život, keby ste z neho zmazali čo i len jednu stopu/človeka/rozhodnutie? Ja často. Fascinuje ma ten sled nenáhodných náhod a často sa snažím vykresliť si alternatívny život. Zmeniť čosi. Bársčo. Od malých zmien ako zmeškanie električky až po veľkú, ako že by som nikdy nezačala hrať na husle. Poviete si, jasné, ako môže jedno zmeškanie električky zmeniť život? Mojej mamke ho napríklad rovno zachránilo. Zmeškala túto električku. No nechcela som zachádzať až do takejto melancholickej roviny.
Viete ako to vždy končí? Toto moje vykonštruovávanie? Dospejem k u-záveru, že takto ako je to teraz je to správne. Všetko je ako má byť a žiadnu stopu by som v konečnom dôsledku vymazať nechcela, nech je akokoľvek bolestivá či pálivá, lebo formuje. Chtiac či nechtiac, úmyselne či neúmyselne, naše existencie sú formované cudzími otlačkami, tak ako aj my sami formujeme svoje okolie. Nekonečný cyklus akcií a reakcií, ktorého výsledkom je život sám. Život.zip. Tu a teraz.
Čo ma naučili špeciálni ľudia:
- že brokolice sú malé stromčeky (cutenessnessness as f*ck)
- že aj malý ale úprimný kompliment dokáže veľké veci
- že arašídy a magnum sú najlepšie ingrediencie na nočné prejížďky autom
- že ak ste k niekomu novému prudko raw, môže sa stať, že to ustojí a vymení za vlastnú raw.nosť a vznikne z toho niečo špeciálne
- že hejt plodí hejt a hejty stoja veľa zbytočnej energie a času, ktorý by sa inak dal použiť na stokrát lepšie veci
- že sa treba viac usmievať a smiať sa poriadne nahlas
- že objímanie sa zdvíha náladu o 37,4%
Viete čo je na tom všetkom super? Na tých veciach so stopami a so vzájomným ovplyvňovaním? Že to dokážeme regulovať. Dokážeme si dokonca tie životy skrášliť,lebo každý si je svojho šťastia processorom či ako sa to... A to stačí len menej hejtu a viac pekných slov. Funguje!

Fotky boli fotené pre pár dňami, čiže nemajú nič spoločné s minulým článkom o farbení vlasov, len toľko k nim.

Po dvoch dňoch sa zas poslušne hlásim. Poctivá blogeřica, čo vám poviem. Sedím si tu za svojim utešeným lenovkom, vyťukávam slovnú predohru zatiaľ čo farba s patetickým názvom (ohnivá iskra) práve preniká do vnútorných vrstiev môjho vlasového stvola a vypaľuje posledné zbytky mojej prirodzenosti. Do uška mi šeptá na celú izbu vreští podmanivý hlas Alexa Turnera, a dnes obúvam jeden veľmi škaredý vraj.trend. Škaredšie sú snáď už len moje turistické topánky. Ale keďže ortopedičnosť obúvam doma nonstop, to som vlastne nonstop cool, ešte dokonca aj predtým než to začalo byť cool? Oh, zacyklila som sa, nevadí. Letmo hádžem očkom na môj vešiak (to je taká tá tiež uber.mega.super.kúl vec, nezbytnosť každej mladej dámy) a zisťujem, že jeho abilita udržať nápor šiat exponenciálne klesá a nebojí sa dať mi to najavo. Tak trochu sa odviazal a jedna strana poklesla o 10 cm oproti druhej,ale však čo, moderné úmenie, línie, všetko ako má byť. Ale nie, nie som zas také monštrum, hneď ako zmyjem to ohnivé zlo čo zo mňa práve robí pseudoredheadku, prediskutujem to s ním a vytriedim zo života 41375 vecí, lebo budem musieť. Lebo malý nano krôčik pre môj minimalizmus ale veľký skok pre šatník, či ako to...
A vy ako? Tiež hejtujete ortopedické boty ako vrchol odevného umenia? Kľudne oponujte, názorom sa ja nikdy nehnevám!
















Okuliare: vymenila som s Tiborom
Čierne rádobysako: z doby kamennej
Šaty (link) - Sheinside
Papučky - H&M
Ruksak (link) - Oasap
Fotil - Tibor

Po minulom vyčerpávajúcom článku hlavnom jedle o desiatich chodoch dnes prinášam len taký rýchly toast na odľahčenie situácie. Dokonca bez džemu. Pôvodne to tu ani nemalo byť, no rozhodla som sa, že tu dám i môj basic basicov. Osvedčené záchranné koleso jednoduchosti pre dni zložité. Prúžkované tričko, obyč modré jeggínsy a oxfordky doladím k farbe vlasov. Klasika.

Minule som sa na fb dilemmovala, že čo s vlasmi. Ono sú sice teraz už vcelku megadlhé, no nemajú tvar ani nič. Ofinu som už necvakala pár mesiacov, že reku nechám si ju dorásť a konečne budem vyzerať ako normálny človek. No výsledkom toho je len to, že ma enormne štve a ja premýšľam nad radikálnou zmenou. Lebo kedy ak nie teraz? Tento môj revolučný prístup vyvolal ale riadnu vlnu ohlasov. Okolitý svet sa rozdelil na dva tábory, zatiaľ čo na asku dostávam tisíc a jeden encourageovaný koment a Filip mi dohadzuje kaderníčku, pol facebookovskej komunity roní pomyseľnú slzu, Mamka hľadá reťaz aby mi spútala moje zajačio.vlasové myšlienky a Tibor hádže smutné pohľady na moju hrivu. Čo si má človek počať? Samozrejme, rozhodnúť sa sám za seba, ale sa vám povie...


Okuliare.Ňu jorker
Tričko.Mango
Džegínsy.Clockhouse
Taška.od sestry
Oxfordky(link).Persunmall
Fotil.experimentator Filip

Dnes to bude prudko osobné, z najosobnejších útrob môjho sveta vyberám. Škandalózne priznania, ľudia, príbehy, emócie, reflex všetko proste. Nespisovné slová, hipsterské skomoleňovanie, heštegy, jahody, cloudporn ale i kvalitná klasická hudba.

Filip: Mám rád tvoj blog.
Ja: Prečo?
Filip: Lebo Ťa tam vždy nájdem. 

Svet sa mi roztopil ako cukor na panvici v momente, keď mi podal takúto srdcervúcu odpoveď na moju neznesiteľnú otázku. No nie o tom som chcela. O čo tu vlastne ide? Jeden malý.veľký ordered list môjho uplynulého skúškového i neskúškového života. Mozaika radostí i radosti by som povedala. Čo som teda robila?

Že vraj biologické hodiny. Ale čoste. To len tak, motivačné raňajky. Za každú vypracovanú a naučenú otázku z matematickej analýzy som si dopriala jednu. Nechcite vedieť, koľko hodín to trvalo.



Jedna jahoda je viac ako nula jahôd, to sa musí nechať.

Motivačné raňajky nabrali po pol hodine grandiózne rozmery a výsledok tejto zdĺhavej priam slimačej roboty uvidíte tak asi.. o tri mesiace. Ale stojí to zato!

Keby ste náhodou chceli poznať ingrediencie (lebo stáva sa) tak:
Košeľa: z mamkinej wardróby
Sukňa (link): Oasap
Hodinky: Daniel Wellington
Okuliare: Choies
Lakovky milované (link): Persunmall


Bundička (link): Sheinside
Geek tričko (link): Sheinside 
Sandále: Ňú jorker 
Ponožky: Terranova 
Matný lak: Avon 
Balconette bra: H&M 
Púder: Rimmel 
Kočičí voči: Chicnova


V pozadí stabilo, moja láska odveká a v skečbuku môžete vidieť ešte nedokončené to, čo ste videli pred sekundou dokončené, mindfuck roka. 


A potom človek aby sa učil, keď toto sa mu deje v izbe, dojemné západy.

Určite sa niekto opýta, ako vždy. Takže vás predbehnem: Oxfordičky sú priamo stadeto. (Persunmall)

Vraj sa opakujem, ale keď mňa to stále rovnako dojme.

 #ŽelezoIsInTheAir lalalala.

Toto bolo na oblohe po tom hurikáne čo lomcoval nedávno Košickou kotlinou, pamätáte?

Som mu povedala, že potrebujem vypnúť a on urobil toto. No nezbožňujte ho, vypnutie po skúške 2000.

Zaviedli sme si takú tradíciu a pod heštegom #nohystories na instagrame nájdete všetky pokope. Minulé, terajšie i budúce.

Sme bowlingovali.

Mini oddych od nekonečného učenia sa na skúšku. V tomto je letné skúškové obdobie zradné, stále vás to ťahá von a ľahko sa necháte zlákať ponukou na rozšírenie svojej stabilo zbierky alebo projížďku mestom. Toto by sa v zime nemohlo stať, ale čo MAIS nevidí, srdce nebolí, nie?

Jin Jang, verutak!

Už sme s Axi kamošky, netrvalo dlho!

Keď som raňajkovala kávu. A kexy. Si namňa dávajte bacha, kradnem spolukávosediacim keksíky a koláčiky od káv. Toto som ja.

Keď som raňajkovala lásku. Alebo aj najlepší koláč od mamči.

Keď som raňajkovala s Fourierom, Cauchym a D'Alambertom matematiku a paradajky.

Keď som raňajkovala divnú knihu. Ale ja rada divné knihy.

Ked som nanukovala sama.

Keď som nanukovala s programátorikmi.

Dostala som do asku otázku, že čo wishujem teraz a aj som to tam napísala, no rozhodla som sa túto nebeskú kombináciu dať takto modré na bielo pekne vedľa seba, nech sa kochám, môžete aj vy ak chcete.

Prvé šatočky // Druhé šatočky // Botky // Smena 8M // Slameniak - neporadíte kde? Taký na veľkú hlavu.

Počas skúškového som stihla vymajstrovať aj nový header pre môj pseudofotoblog, lebo kedy inokedy?

Taktiež som preklenula rádový rozdiel medzi vybavovacou dobou procesora a operačnej pamäte prvú stovku ľudí na tomto podivnom tumblerovskom gette.

Naložila som si aj prudko motivačný wallpaper, lebo treba sa kopať do hlavy z rôznych strán. Nech to vyznie akokoľvek divne.


Z môjho uhla vnímania sveta neexistuje pri učení nič lepšie ako klasika. I keď miestami som sa bála, že si ošúcham moju milovanú platňu, lebo to nie je len tak, že pustiť si replay.
Hádžem link ak by to niekoho zaujímalo, ale všimla som si, že pár klasikov sa vždy nájde! Ja si doma na grame počúvam nahrávku od Andrey Šestákovej a eargazmujem nonstop, no ak nie ste "hudobný autista" (v preklade človek, čo sa proste zamiluje do konkrétnej interpretácie skladby od konkrétneho huslistu/čelistu/... a odmieta prijať fakt, že v tomto vesmíre existujú aj iné verzie) ako ja, tak vám táto youtub nahrávka postačí. Ale táto jutubová od Davida Oistrakha mi nevadí, najviac sa blíži tej mojej opočúvanej.

Ďalšia srdcovečka, kompletka celý Peer Gynt. Oh ako rada by som počula naživo, neviete náhodou niekto či to niekde na SK/CZ/HU/AU/PL scéne/filke nehrajú? Alebo nebudú hrať? Viem,že je koniec všetkých umeleckých sezón akurát, ale nejaké zákulisné info o nadchádzajúcich sezónach? Ja len tak sa pýtam, išla som si oplakať život, keď som videla, že u nás vo filharmónii hrali. Dobre, tak dramaticky to zas neprežívam, ale Peer Gynt dokážem tiež počuvať dokola.

Tu je on. Ten, čo to somnou vydržal už viac ako mesiac akurátne. Ako to beží, sama nechápem. Ale tak, zoznámte sa: 
Blog toto je Filip, Filip toto je blog.
(Som zvedavá, čo nato povie/š, keď sa tu uvidí/š!)

Vzal ma na Bukovec a na druhý deň som neurobila skúšku, ale však #yolo nie? A bolo mi krásne a čo a čočočo. Ale nemyslite si, niesom taký rebel, potom som sa už poctivo učila!

Som dostala kytky aj klobásu, aj bio červenú cibuľu vyrvanú zo zeme pred mojimi očami, môže to byť ešte lepšie?

Ďalší personal challenge, ktorý sa viaže k tejto fotke je, že som si povedala, že za každú naučenú otázku z mat. analýzy si nalakujem jeden necht/nehet/kožný.derivát či čo. Jahody bohužiaľ nestačili na pokrytie 27 otázok, no viete ako skončilo toto? Chodila som týždeň tak ako ma matematika stvorila, s jednou rukou namaľovanou a druhou nie. Čo mám k tomu viac povedať? Ale skúšku mám a to sa počíta!

Najzaujímavejšia činnosť o 5 AM, fotiť si #duckfaces. Netajím sa tým, že mi to v tú hodinu fakt prišlo enormne zaujímavé, ale tak každý máme svoje muchy.

Klasika. Ešte stále ma to teší, aj keď som znepokojená prístupom našej školy. Zatiaľ čo ja šaliem a stresujem, od nej sa nedočkám ani len zmeny skomoleného mena alebo mailu s dátumom stretnutia ohľadom všetkého. Nečudovala by som sa, keby to stretnutie už bolo.


 To je na dnes všetko, čo by som vám chcela povedať. Aj tak si myslím, že som toho natárala viac než dosť. Ale teraz vy! Aké maličkosti tešia vás? Kľudne sa priznajte, veď ja som vám dnes povedala, že som zlodejka keksíkov, horšie to už nebude!