Tak si sedím, rozmýšľam i prudko namáham svoje zúbožené, kybernetikou tyranizované synapsie, že čo vám tu dnes predostriem i došla som k záveru, že studnica mojej divnosti je nevyčerpateľná a tak z úprimnosti duše (II.) sa priznávam, že:
- kráčajúc parkom kde_tu zbieram opustené gaštany, mysliac si, že im dávam nový domov. Úkryt. Dočasný pocit bezpečia. Mám_pocit_že_ten_pocit ma upokojuje, no vo výsledku mám iba kabelky plné gaštanov...
- neviem poriadne otvoriť mlieko. (myslím odtrhnúť taký ten papierčok čo chráni viečko od vnútra) Ako seriózne, vždy to skončí ekologickou katastrofou, mlieko je po celej kuchyni okrem kávy (kde to malo namierené) a vždy keď vidím, že je zasa rad na mne pri otváraní novej krabice, čosi v mojom mozgu sa už vnútorne bráni a predikuje mliečne tsunami. No vraj netreba plakať nad rozliatym mliekom, povedala mi babka. (Vo Fínsku mi mega vyhovolalo, že som si ho kupovala sama, to máte jasné, že som si kupovala iba vrchnáčikové)
- klassiku v ušiach dokážem prežiť celým telom dokonca každou mozgovou bunkou, niekedy mám pocit, že aj moje zimomriavky majú zimomriavky a celkovo hudba mi dokáže úplne zmeniť náladu a pozdvihnúť hladinu radosti a strašne dobre sa mi pri nej učí
- čím som staršia, tým menej komplexov mám, z času na čas sa mi podarí nejaký zatratiť. Napríklad pred pár rokmi som mala obrovský mindrák z môjho ešte obrovskejšieho čela a preto som nosila asi 548 rokov ofinu.
- si zatiaľ neviem predstaviť životnú situáciu, že raz budem matka a budem mať za niekoho takú extrémnu zodpovednosť, za malého človeka, za malú ja, za (nielen) môj zhmotnený genetický kód. Občas nedokážem mať zodpovednosť ani sama za seba a preto ma vždy vydesí, keď počujem ako moje rovesníčky ba aj mladšie už majú ratolesti
Beriot, Charles De - Concerto No. 7 in G Major Op. 76 (2:31 - začiatok sóla je pure radosť v akordoch)
Dnes nosím:Kabát - v mojom pestrom kabátovníku už nejaký ten rôčik, no stále k mání tuto; i ja uvažujem že ho posuniem do shopu, no ešte s touto myšlienkou len vnútorne zápasím, každopádne je solídne hrubý a nebála by som sa ho odporučiť
Džegíny - Clockhouse; je ťažké nájsť obtiahnuté gate pre moje kuracie nôžky
Šál - nájdete tu, tu alebo tu; hreje ako divý, fínskou zimou preverený a momentálne už podarovaný
Wannabeaktovka - Gate
Botičky - TOMSky; naša láska započala pred rokom, potom som zdrhla do Finlandie, kde som si ich pochopiteľne nebrala, no a teraz sa z nich teším zas
Jeden detailček k fotkám, fotili sme ich pred rokom! Verili by ste? A priznám sa aj k tomu, že deň pred fotením som zočila fotku fínskejPauly na instakilograme s červeným rúžom a červeným šálom a strašne sa mi to zapáčilo. Sranda, ako si v podstate cudzí ľudia ovplyvňujú životy.
A kľudne sa podeľte so svojimi temnými zákutiami duší!
- kráčajúc parkom kde_tu zbieram opustené gaštany, mysliac si, že im dávam nový domov. Úkryt. Dočasný pocit bezpečia. Mám_pocit_že_ten_pocit ma upokojuje, no vo výsledku mám iba kabelky plné gaštanov...
- neviem poriadne otvoriť mlieko. (myslím odtrhnúť taký ten papierčok čo chráni viečko od vnútra) Ako seriózne, vždy to skončí ekologickou katastrofou, mlieko je po celej kuchyni okrem kávy (kde to malo namierené) a vždy keď vidím, že je zasa rad na mne pri otváraní novej krabice, čosi v mojom mozgu sa už vnútorne bráni a predikuje mliečne tsunami. No vraj netreba plakať nad rozliatym mliekom, povedala mi babka. (Vo Fínsku mi mega vyhovolalo, že som si ho kupovala sama, to máte jasné, že som si kupovala iba vrchnáčikové)
- klassiku v ušiach dokážem prežiť celým telom dokonca každou mozgovou bunkou, niekedy mám pocit, že aj moje zimomriavky majú zimomriavky a celkovo hudba mi dokáže úplne zmeniť náladu a pozdvihnúť hladinu radosti a strašne dobre sa mi pri nej učí
- čím som staršia, tým menej komplexov mám, z času na čas sa mi podarí nejaký zatratiť. Napríklad pred pár rokmi som mala obrovský mindrák z môjho ešte obrovskejšieho čela a preto som nosila asi 548 rokov ofinu.
- si zatiaľ neviem predstaviť životnú situáciu, že raz budem matka a budem mať za niekoho takú extrémnu zodpovednosť, za malého človeka, za malú ja, za (nielen) môj zhmotnený genetický kód. Občas nedokážem mať zodpovednosť ani sama za seba a preto ma vždy vydesí, keď počujem ako moje rovesníčky ba aj mladšie už majú ratolesti
Beriot, Charles De - Concerto No. 7 in G Major Op. 76 (2:31 - začiatok sóla je pure radosť v akordoch)
Dnes nosím:
Džegíny - Clockhouse; je ťažké nájsť obtiahnuté gate pre moje kuracie nôžky
Šál - nájdete tu, tu alebo tu; hreje ako divý, fínskou zimou preverený a momentálne už podarovaný
Wannabeaktovka - Gate
Botičky - TOMSky; naša láska započala pred rokom, potom som zdrhla do Finlandie, kde som si ich pochopiteľne nebrala, no a teraz sa z nich teším zas
Jeden detailček k fotkám, fotili sme ich pred rokom! Verili by ste? A priznám sa aj k tomu, že deň pred fotením som zočila fotku fínskejPauly na instakilograme s červeným rúžom a červeným šálom a strašne sa mi to zapáčilo. Sranda, ako si v podstate cudzí ľudia ovplyvňujú životy.
A kľudne sa podeľte so svojimi temnými zákutiami duší!
Malá trošku z mojich suvenírčekov, prvý krát som navštívila TIGER práve v Štoku a ulovila som rybku a iné nepotrebnosti.
