Odkedy si žijem takto v novom nazvimeto sterilnom prostredí, hoc i len mesiac a pol, radikálne sa mi zmenil pohľad na odievanie seba/sa. Jednak, kedže nie som švihnutá fínka a neholdujem holým kotníkom a iným obnaženým kúskom kože v tomto ročnom období, totálne som tu vypustila zo života sukne. Popravde, ani tu žiadnu nemám (okej, jedny malé čierne tu somnou pocestovali, ale príliš si vážim svoje ženské orgány, veď to poznáte možno). Ďalšou vecou je, že sa facepalmujem za to, čo som tu prezentovala len pred niekoľkými mesiacmi. Preplácanosť nad preplácanosť. Ono keď žijete medzi štyrmi stenami a máte tu iba posteľ, stôl, stoličku, poličku a skriňu, vaša minimalizmom nasiaknutá myseľ začne dychtiť po väčších zmenách. Ako nemusíte sa báť, nie je to až také radikálne, nejdem si vyholiť obočie ani písať balady o dievčati, ktoré neprodukovalo žiaden odpad, no zistila som tu, že ani nič viac ako tu mám nepotrebujem. Aj to je ešte veľa, by som povedala. Jedno je teda isté, keď sa vrátim, môžete očakávať veľké čistky šatníkové!

Kedže tu vo Fínsku sa tak nejako denne nefotím, aby som vám mohla ukázať, ako sa moje odievanie vyvŕbilo, vybrala som dva také exempláre, že čo by som zvolila s mojím poznačených pohľadom na svet. A samozrejme vo Fínsku, pod nohavky aspoň dve vrstvy termopančušiek! (Ale čoste, do -3 stačí jedna)