Lisabon je nový Lisabon a tak je. Človek by ani neveril, že som tu ani nikdy nechcela ísť. Ako nie že nikdy, ale vôbec to nebola moja erasmácka destinácia číslo 1, však niektorí viete, moje srdco horelo pre Budapešť. No ocitla som sa tu a s nulovými očakávaniami a znalosťami o Lisabone žijem svoj portugalský disko indiepříbeh, vďaka superfixe [to je akože kúl po portugalsky] amigom objavujem tajné zákutia a ani sa nestačím diviť, akým smerom sa môj život uberá a akého človeka tu zo mňa tento atlantický vzduch formuje.


  The Doors - Light my fire   

  #ootd  
Choker - Bershka
Tričko - lefties
Sukňa - raz mi ju dala Shoshana, od vtedy ju vláčim po svete, naj vec // H&M
Boty - Aldo Taborri // videli ste v tomto poste na farmársku nôtu
Taška - Ironic Lisbon

  foto  
Joana

V portugalsku už vládne Páscoa, v preklade Veľkonočky, alebo teda aspoň naša uni sa rozhodla, že tento sviatok si zasluhuje minimálne týždeň voľna a tak dovolenkujem. Mentálne ani moc nie, sužuje ma pocit, že o mesiac musím podať výkon na teste z portugalskej probabilidade & estatística, čo je vskutku neľahká úloha, keď polovici zadania nerozumiete z jazykových dôvodov. Ale ja som sa nikdy nevzdávala, bolo horšie, tak držte palce. Inak tu už máme strašne teplo [na súši], predvčerom som sa namočila v oceáne, akože prvý krát za tento rok tak úplne opravdicky, nie len ako vznešená pani na brehu, fŕkajúc na seba bezpredmetné kvapky, ale že divočina, vlny a všetko. Lisabonský život má svoje výhody, to nie že nie.


  Alt-J - 353  
  #ootd  
Choker - Bershka
Tričko - toto ajtak nikoho nezaujíma
Jeansy - videli ste v tomto poste - shein
Vangogh na taške - okej, vymenila som svoju závislosť na Frida za Vincenta - Ironic Lisbon

  Foto  
Joana

Portugalské cabeleireiro
- to je to slovo, ktoré vás na hodinách portugalčiny núti učiteľ vyslovovať všetkých rad radom a pritom sa z vás v duchu aj nahlas smeje
- je miesto kde sa stretávajú ženy všetkých vekových kategórií aby si takto kolektívnou cestou zmenili životy, odstrihli nevydarené vzťahy a vymenili dennú dávku drbu
- skrátka miesto kde sa strihajú vlasy.
Pridaj k tomu esenciu predmestia, susedstvo takmer na pokraji dobrých mravov, kaktusy v ružových črepníkov za zrkadlom a steny farby maternice (tak si to nejako pamätám predstavujem) a máš miesto, kde som sa ocitla pred pár dňami. Kaderníctvo na predmestí Lisabonu, v Portele. Po anglicky sa tam veru nedohovoríš a to je trošku risk, o to väčší adrenalín. Nebyť mojich dvoch Portugalských kamošiek, menovite - Joana a Júlia, ani sa tam neocitnem, no to by som prišla o všetok ten folklór a haircut lacnejší ako priemerný portugalský obed či lístok do kina. Joana preložila môj nápad rozradostenej kaderníčke a išlo sa na to. Sediac v kresle a pozerajúc ako mi život preteká pomedzi nožnice, i párkrát vybuchnem v smiech. Čo to dopekla robím? A tak sa miestami smejeme všetci, ja v prerušovaných intervaloch a kaderníčka zo mňa. Joana sa ma pýta, či som v poriadku. Kaderníčka sa ale s mojím životom moc nepáre, len čo dostrihá dĺžky, odstrihne mi bez mihnutia oka ofinu - niet cesty späť. Medzi riadkami dodáva, že som veľmi odvážna a že než pôjdem domov, bude zo mňa totálne iný človek. Sakra, tá žena mala asi fakt pravdu.


  White Stripes - Girl you have no faith in medicine  


Začiatky boli ťažké, no neopúšťala som sa na duchu. Ajtak je každý strih najlepší dva týždne po kaderníčení. Druhý deň som sa síce kúsok hejtila za ofinu, no potom sme si na seba všetci zvykli (ja a moje všetky vlasy ne_asi). No a dnes? Dnes sa cítim ako nikdy predtým. Ako keby mi v tom kaderníctve odstrihli všetku nesebaistotu sveta. Dnes milujem svoj deň a v hlave mám túto vetu, ktorá to vystihuje najviac, po anglicky (ono nie je ľahké žiť toľkoto mesiacov v angličtine a nezangličiť sa), prepáčte, až dôjdem na trefnejší slovenskú verziu, prepíšem: I'm not seeking for an approval. V ničom. Toto som teraz ja. I trošku som sa tu za(m)razila, skoro sedem rokov tu o niečo seekujem nie? Teraz mám však pocit, že som viac ako moje texty. Že to viac korešponduje, trochu drzá, nie vždy páčivá, vizuálne úprimnejšia.





  #ootd  
Dlhočízny sveter, vždy som taký chcela - primark
Biele tričko - záleží na tom?
Kraťase - odtutady
Opasok - parížsky vintage shop
Okuliare - fínsky sekáč
Vangogh na taške - Ironic Lisbon



  Foto  
Joana



Kľudne mi napíš, čo si o mojom haircute myslíš, ale radšej by som vedela, ako sa máš a aká je tvoja obľúbená príchuť zmrzliny. Čoho sa bojíš alebo čo ťa v noci nenechá spať. Lebo to sú dôležité veci v živote a nie kto má aké vlasy alebo koľko hlasov v blogerovi roka.