Život beží nezadržateľným tempom a ja pridávam prvý aufitový článok z Lisabonu. Uau. Včera či_kedy som sa vrátila z Barcelony, moja prvá vizita v Španielsku, aj keď nejeden hrdý katalánčan s vlajkou v okne by sa ohradil, že v Katalánsku, ale okej, pointa ostáva, že je strašne super vrátiť sa do Lisabonu, kde budovy hrajú všetkými kachličkami a kde nevládne enviromentálno_kolektívna depresia. (Hovorte si čo chcete, ale na tienisté stránky rodnej hrudy človek len tak nezabúda všakže). Tak som tu, v zrekonštruovanej Graçe.  Lebo Lisabon je mesto permanentne under reconstruction a občas sa im podarí aj čosi dokončiť. Okrem toho, žeby som sa mala teraz učiť si strašne veľa kreslím v rôznych kútoch mesta, hľadám nové cestičky domov zo školy a snažím sa menej spať. Lebo už len tri mesiace sa tu môžem bezbreho bahniť v týchto kachličkách a potom hybaj domov písať diplomovky. A potom...? Ktovie.
  Palehound - Healthier Folk   

  #ootd  
  wannabeleather_jacket   - má štyri roky hej?
  plátená Frida na taške   - ide sa pretrhnúť od nosenia, doslova, fňuk
  sukňa s gombičkami   - taká moja úchylka
  boty   - krízové Primarkové riešenie Portugalskej zimy



A vy sa tu ako máte?

Porto je mesto pokreslené, viac ako Lisabon. I rozhodli sme sa s Cibiskitom zvečniť tieto vizuálne bláznovstvá na videu a tak som si nimi pretancovala.
Malé, kedže sme začali až na posledný deň, ale poteší.

Lisabonský život je riadna divočina, to vám teda poviem, až som celkom oblogonemela. No nastal čas oprášiť klávesnicu, lebo čuduj sa svete, Slovensko došlo do Lisabonu. Teda popravde, maďarsko-slovenská aliancia za fotografiu, sám Cibiskit. A tak sa zo mňa stal na pár dní turistický sprievodca a tomuver, že toto mi ide na jedničku. Bol by zo mňa asi fajn alternatívny turist gájd. Prvý oficiálny deň sme teda odštartovali v srdci i duši Lisabonu, tak trošku turistickom overhype, ale uličky Alfamy vynechať neslobodno, to si isto zapíšte.




Fotky od Cibiscuita.