Keď sa príjemná cesta v nemenovanom žltom vláčiku zmení na takmer sedemhodinovú odyseu bez klímy a pofidernou wifinou, neostáva nič iné len dohnať zameškané a síce postrihať konečne video z Bratisky spred 579 dní. Zverejniť článok mi tiež trochu trvalo, no je to konečne tu! Vizuálne mecheche jedného dňa so slečnou s prozaickým vietnamským menom. Nechsapáči!
Je to tu! Môj excentrický hudobný vkus zvečnený do letného playlistu (som veľká spotifáčka,takže je celý tam) a na ktorom paradoxne pracujem od minulého fínskeho januára, asi som si vtedy chcela teplými tónmi kompenzovať nedostatočné vykurovanie na internátnej izbe. Ale je tam všetko, totál všetko. Všetko čo milujem, veľké, modré, nádherné i Florence, i divné veci ako La femme či vrešťadlo Le Tigre, i klasiky z mojich letných videí. Tento playlist je moja stálica na dobrú náladu, jedna hodina a jedna minúta (pre mňa) eargazmov a hrejivých pocitov. Chce sa mi z neho tančiť aj keď Mou tančiť nechce. No ja len followujem svoje temné nákovky a strmienky, vnášam svetlo a fire do mojej pokčenej duše a moja krv v žilách pulzuje zrazu o čosi divokejšie. Tančím si svoje mentálne bohémske tance. Od labutieho jazera cez škandinávsku lásku až po malé číselká, ktoré môžu byť štartom. Tento playlist si pravdepodobne budem púšťať ešte niekoľko rokov. Na cestách, v lietadle smerujúc do Lisabonu pozorujúc gýčovú scenériu plnú #cloudpornu, keď pôjdeme na pláž no i doma v mojej fialovej izbe o druhej ráno. Lebo domov je tam kde si. Domov je len jeden.
Tento článok venujem anonymovi, ktorý mi dnesvčera napísal na asku, že kedy zverejním môj letný playlist. Ani som netušila čo zo mňa vylezie a zrazu toto, veľa emócií. Ale musím uznať, že celkom výživná zmes. Tento playlist je veľký mess, ale to som i ja, nepreháňam.
Myslím si, že hudba o človeku veľa vypovie, ak si ten/tá/to, komu tento playlist sadol ako ehmniečo na šerbeľ, ozvi sa mi, pravdepodobne si budeme fest dosť fajnovo rozumieť. Dobrú!
Som baklažánka bakalárka! Verili by ste? Ja sama som túto infošku ešte celkom nespracovala a po všetkých ťažkých opúšťancoch, čo som predviedla na blogu, mi je ťažko uveriť samotnému hodnoteniu. A tak sú dve písmenká v kapse a dnes konečne započalo i skutočne pokojné obdobie plné spánku, jedla, práce a kradnutia ľudských duší za pomoci môjho nového kamoša Heliosa. Aspoň teda na dva mesiace minimálne, potom sa budú diať zas veľké veci v živote malej baklažánky nomádky!
#dnesnosím
Týchto ultrakrátkych hnedých hotpantov som sa chcela už zbaviť, lebo vytŕčajúca zadnica podľa mňa môjmu veku neprislúcha (akože keď sa dívam na holky na ulici, tak to neprislúcha a nepristane asi nikomu), no spoluzootiačka Žanet mi vymyslela geniálny plán ako ich nosiť bez_obáv a bez otŕčania poliek. Prúžkované tričko (rovnaké ako v predošlom poste čierne) vpredu zakasané a vzadu voľne rozpustené mi elegantne zakryje všetko čo treba a kraťas pritom nemusia putovať z domu preč. A to som ho pôvodne chcela vrátiť do zootiku, že mi stačí jedno, no nestačí! Okrem iného som na prechádzku vytiahla Friduchu Kahlo na taške, klobúčnik a tichoľapky z H&M, obľúbené letné kombo.
photo_Cibiscuit
Vy sa ako máte? A ako sa vám pozdáva takáto tričková kamufláž?
Okrem toho, že si žijem svoju štýlovú schizofréniu (alebo aj neviem ako inak si a vám vysvetliť to, že jeden deň opätky a divoké kvety a dnes temná duša v tichošľapkách) si žijem aj ďalej svoj bezlepkový príbeh. A viete čo? Ja som to dala! Dala som ten mesiac bez lepku totálne s prehľadom a rozhodla som sa v tom pokračovať ďalej, kedže sa ukázalo, že to malo svoje opodstatnenie. Paradoxne moje opúšťanie sa nad rohlíkmi bolo úplneže od_veci. Dnes po viac ako štyridsiatich dňoch už ani nepociťujem, žeby som sa o niečo ochudobňovala, no aby som neskĺzla do extrému, zaviedla som si taký cheat day raz za týždeň, kedy si dávam menej pozor (#rebel), no do pôvodného lepkového stavu sa už neplánujem vrátiť. A musím uznať, že vôbec to nebolo také hrozné a ak sa niekto odhodláva na detoxikačný bezlepkový mesiac, smelo do toho! V dnešnej dobe je to už pohoda, aj keď prvé dni som bola taký hladoš, že som jedla snáď aj každé dve hodiny, šialenstvo. A mám aj svoj bezlepkový denník (lebo jeden blog nestačí), kde občas pridám moje tajné tipy čo papať a ak ste z Košíc, tak aj kde. Tu na blogu vás s tým už nebudem obťažovať, no zažiadalo sa mi apdejtnúť situáciu. Inak blížia sa mi obhajoby, tak ešte chvíľu mi držte palce, nech to dám ako pani.
alt-J (∆) - Breezeblocks
Dnes nosím moju milovanú koženku, ktorá sa raz na mne aj rozpadne, tričko srozparkom názorom [dve z dvoch zootiačok approvli prívlastok a jedna zootiačka má toto tričko aj v pásikavej verzii (priznám sa, ja) a tretia zootiačka mi dnes vymyslela geniálny spôsob ako ho nosiť (okrem toho, že takto bohapusto rozpustené ako váguska)]. A priznám sa, že som ho odkukala od náčelníčky žilinskej výdajne radosti Majky a keby som ho nevidela takto v akcii na nej, asi by ma na webe nikdy neoslovilo natoľko, aby bolo súce môjho vyberavého nákupného košíka. Čierne storočné skinny z Clockhouse, tichojebky papučky z H&M a wannabeclubmastery z fínskeho sekáča.
Na staré kolená som dostala taký debilný nápad a minule som v drogérii vybrakovala regál s farebnými linkami a špirálami. Náčelník košickej zootej výdajne mi na moje žlté pokusy, že či mám dnes na očiach peľ, no ja na to príznačne heslom #precotoneskusit? A hlavne kde inde si môžete dovoliť nosiť žlté linky ak nie práve v zootisku?
alt-J (∆) - Breezeblocks
Dnes nosím moju milovanú koženku, ktorá sa raz na mne aj rozpadne, tričko s
Foto Cibiscuit
Na staré kolená som dostala taký debilný nápad a minule som v drogérii vybrakovala regál s farebnými linkami a špirálami. Náčelník košickej zootej výdajne mi na moje žlté pokusy, že či mám dnes na očiach peľ, no ja na to príznačne heslom #precotoneskusit? A hlavne kde inde si môžete dovoliť nosiť žlté linky ak nie práve v zootisku?
Toľko sa toho stalo, že ani neviem kde začať a tak skoro celý deň nad tým prokrastinujem a oddiaľujem to. Raz to však muselo prísť a tak po 245 rokoch zbesilo ťukám do mojej spráchnivenej vyťukanej vykódenej klávesnice a myšlienky sa mi v hlave sácajú jedna o druhú (#mentálnepogo). Môj sociálny život vstal z mŕtvych a ja s ním, moje asociálne JA pracuje s ľuďmi a môj mozog porodil prvú knižku. No pekne poporiadku...
#mozognatanieri
Dobakalárovala som! Verili by ste? Môj mozog porodil prvú knihu a ja doteraz nechápem ako je to možné. Teda aby som bola korektná, toho písania som sa až tak nebála, to ma baví, no nočné mory mi naháňala praktická časť a moja bakalárska aplikácia, ktorej zrod bol horší ako PMS. Nálada častokrát pripomínala húsenkovú dráhu a všetky tieto snahy robiť to čo neviem ma dohnali až na pokraj fyzických síl a môj mozog sa, to vám poviem, poriadne zapotil a zabrázdil. Od viazania ubehli dva týždne a tak mám už relatívne pokoj v duši i našla som stratenú rovnováhu, no keby som blogovala počas posledných dní pred deadlinom, to by som vás tu utopila v beznádeji. Zázraky sa však dejú a nakoniec všetko dobre dopadlo. Teda urobila som čo sa dalo a o dva týždne uvidíme čo si o tom myslí komisia, lebo obhajoba is coming... Držte palec!
#dnesnosím
Hriešne krátke wannabejaponské šaty, pod ktorými mam btw [čítaj: bájdvéj] kraťasy, telové šnúrovačky a paličky do vlasov od Štofky.
#mydetizostaniceZOOT
Úplný zvrat udalostí v mojom živote je, že mám job, preto ste si mohli všimnúť, že sú moje asociálne siete tak trošku zapratané.. ehm ním. Všetko to začalo deň po viazaní bakaláris, keď som utekala do Žiliny na zácvik a všetko to súvisí s tým, že sa otvárala nová výdajňa radosti v Košiciach a celé je to hrozne prepletené, že ani neviem ako z toho vykorčuľovať. Nemá asi zmysel to tu tajiť, takže tamtadadá: stala som sakrotiteľkou divokých mačiatok radostníčkou v košickom Zoote. Oproti tomu, čomu som sa venovala v rokoch p.v. (pred viazaním) je toto veľká mozgová oddychovka a aj moje zdravie sa už dáva vďaka tomu pomaličky dokopy ba dokonca sa do práce teším. Stres, ktorý ma trápil a nevedela som sa ho zbaviť sama je teraz preč. Neviem ho nájsť, on proste zmizol. Najväčšou filozofickou otázkou dňa je kartou alebo v hotovosti a browsovanie na zoote na ktoré trpím tu nie je považované za prehrešok ale za zvýšený záujem o prácu. Má to však aj isté nevýhody, keď vám pod rukami prejdú všetky tie pekné vecičky čo si ľudia objednávajú, občas je náročné nepodľahnúť vlne nákupov. Každopádne vďaka zootu sa mi navrátila do života radosť a nemyslím tým materiálnu. Taktiež tu venujem riadok či dva super ľuďom, ktorých som za ten krátky čas stihla spoznať *nasleduje poďakovanie sťa miss amerika+prezidentský prejav tesne po voľbách* a tak prioritne pozdravujem (lebo ich to možno poteší) Veroničku do Prešova (máš to mať), Majku do Žiliny za dobrý zácvik, vedúcu Karadžičky éterickú bytosť Lenku za pomoc a trpezlivosť odpovedať na všetky debilné otázky v prvom týždni a samozrejme vedenie slovenskej sekcie, že rozšírili radosť na východ! A samozrejme kolegyňušky, s ktorými spoločne bojujeme proti nástrahám kasy a neúspešne odolávame pekným vecičkám. *koniec prejavu*
#blogerina
V súvislosti so zootiskom som mala možnosť rozdať páru KeepCupov k objednávkam a spoznať tak niekoľkých z vás osobne, čo bola taktiež super skúsenosť ako aj zistenie, že kto všetko ma tu vlastne číta. A že ma tu niekto aj číta napriek tomu, že tu nič nebolo 975 rokov, moje blúdne duše, vaše prosby dnes boli vyslyšané!
#chvastúnstvo
A takto sa chvastám. (fotka hore) Staré rímske porekladlo vraví, že ak si bakalárku neodfotíš akoby ani neexistovala. Ale poviem vám jedno, nikdy sa nesmejte bakalárom čo si hádžu fotky bakalárok na fb, častokrát je to jediná vec čo sa im za uplynulý mesiac podarilavytlačiť a častokrát je za tým aj kopec zúfalstva, vypitých káv, bezsenných nocí a sebazaprenia. Za obeť padli taktiež všetky tie krásne májové dni, ktoré videli len spoza okna. #prayforbakalárka
A viete čo je zaujímavé? Okrem toho, že je tento článok veľký chaos asi ako môj mozog a okrem toho, že mám nemravné šaty? Ako sa zo dňa na deň môže zmeniť nálada, život, svet. Keby mi niekto pred rokom povedal, že ja ako najväčší introvert a asociálny geek (okej to je trochu nadsázka ale v mojich očiach sa tak občas vidím) budem robiť s ľudmi a bude ma to mega baviť, nebudem sa pri tom cítiť nekomfortne a ešte aj pri tom zužitkujem svoje estetické oko a kreativitu, neviem či by som uverila. Veľké veci. Vy ako?
#mozognatanieri
Dobakalárovala som! Verili by ste? Môj mozog porodil prvú knihu a ja doteraz nechápem ako je to možné. Teda aby som bola korektná, toho písania som sa až tak nebála, to ma baví, no nočné mory mi naháňala praktická časť a moja bakalárska aplikácia, ktorej zrod bol horší ako PMS. Nálada častokrát pripomínala húsenkovú dráhu a všetky tieto snahy robiť to čo neviem ma dohnali až na pokraj fyzických síl a môj mozog sa, to vám poviem, poriadne zapotil a zabrázdil. Od viazania ubehli dva týždne a tak mám už relatívne pokoj v duši i našla som stratenú rovnováhu, no keby som blogovala počas posledných dní pred deadlinom, to by som vás tu utopila v beznádeji. Zázraky sa však dejú a nakoniec všetko dobre dopadlo. Teda urobila som čo sa dalo a o dva týždne uvidíme čo si o tom myslí komisia, lebo obhajoba is coming... Držte palec!
#dnesnosím
Hriešne krátke wannabejaponské šaty, pod ktorými mam btw [čítaj: bájdvéj] kraťasy, telové šnúrovačky a paličky do vlasov od Štofky.
#mydetizostaniceZOOT
Úplný zvrat udalostí v mojom živote je, že mám job, preto ste si mohli všimnúť, že sú moje asociálne siete tak trošku zapratané.. ehm ním. Všetko to začalo deň po viazaní bakaláris, keď som utekala do Žiliny na zácvik a všetko to súvisí s tým, že sa otvárala nová výdajňa radosti v Košiciach a celé je to hrozne prepletené, že ani neviem ako z toho vykorčuľovať. Nemá asi zmysel to tu tajiť, takže tamtadadá: stala som sa
#blogerina
V súvislosti so zootiskom som mala možnosť rozdať páru KeepCupov k objednávkam a spoznať tak niekoľkých z vás osobne, čo bola taktiež super skúsenosť ako aj zistenie, že kto všetko ma tu vlastne číta. A že ma tu niekto aj číta napriek tomu, že tu nič nebolo 975 rokov, moje blúdne duše, vaše prosby dnes boli vyslyšané!
#chvastúnstvo
A takto sa chvastám. (fotka hore) Staré rímske porekladlo vraví, že ak si bakalárku neodfotíš akoby ani neexistovala. Ale poviem vám jedno, nikdy sa nesmejte bakalárom čo si hádžu fotky bakalárok na fb, častokrát je to jediná vec čo sa im za uplynulý mesiac podarila
Foto_Cibiscuit
A viete čo je zaujímavé? Okrem toho, že je tento článok veľký chaos asi ako môj mozog a okrem toho, že mám nemravné šaty? Ako sa zo dňa na deň môže zmeniť nálada, život, svet. Keby mi niekto pred rokom povedal, že ja ako najväčší introvert a asociálny geek (okej to je trochu nadsázka ale v mojich očiach sa tak občas vidím) budem robiť s ľudmi a bude ma to mega baviť, nebudem sa pri tom cítiť nekomfortne a ešte aj pri tom zužitkujem svoje estetické oko a kreativitu, neviem či by som uverila. Veľké veci. Vy ako?
