Pôvodne som mala v pláne nastoliť vysokú blogerskú morálku a aj by bolo čo publikovať, no moje plány skrížil výlet do Banskej Štiavnice (zas), chabé internetové pripojenie plus moja pozornosť sa jednoducho sústredila viac tým offline smerom a teda povedala som si, že morálka pár dní počká. I tento článočok kebyže si fotomateriál nepripravím doma, neviem veru či by vznikol.



Bystré oko pravidelného čitateľa možno pobadá, že tretí diel fenomenálneho seriálu má ročné oneskorenie. Lebo lepšie neskoro ako nikdy. Snáď touto pochabou frázou aspoň čiastočne ospravedlním moju (ne)svedomitosť. No taktiež nemám rada veci nedokončené a tak i v najbližších týždňoch môžete pomedzi veci súčasné čakať aj články dávno zabudnuté, teda aspoň tie, ktoré za to stoja.



Ak by ste si mysleli, že tento kabátik bol pre mňa iba sezónnou záležitosťou - veľký omyl! Tak ako ma bavil pred rokom, bavil ma aj po príchode z Fínska (hoc jeden deň, lebo potom nastali enormné horúčavy) a už sa nemôžem dočkať jesene, keď ho budem môcť zasa oprášiť.




Fotky boli fotené temer pred rokom v Budapešti, v tento deň tam bol nejaký divoký festival a jedna obrovská niekoľkokilometrová ulica bola celá odstavená a ľudia na nej v menej vody a vyššieho dobra popíjali kadejaké elixíry života od rána do noci. My s Cibiskitom sme tento deň strávili na bicykloch - naj vec na svete pri skúmaní cudzieho mesta, verte mi!



Kabátik - už vypredaný, z Oasap
Sveter - 2nd_hand
Džegíny - nech im je zem ľahká - Clockhouse
Boty - Vansky
Fotil - Cibiscuit



Z návratov do minulosti mám pripravenô na každú septembrovú nedeľu jeden cestovateľský článok - (Fínsko, Filipíny, Švédsko, Fínsko) a z návratov do blízkej minulosti ešte isto budete počuť o Miláne alebo aj o tipoch pre cezpoľných, že kde zájsť na kávu a estetické potešenie v Košiciach. (lebo spriaznené duše umelecké sa ma na to pýtajú v správach, tak reku prečo_nie) 
Majte peknú nedeľu!

Miláno - mesto módy, selfie tyčiek a veľkolepej architektúry. Aj keď sa nám snáď všetci taliani ktorých poznáme čudovali a odhovárali nás od neho, spiatočná letenka za 19€ z rodného mesta (áno, z Košíc!) obmäkčí peňaženku i toho najzarytejšieho hejtera a tak sa desiateho augusta večer ocitáme na miniatúrnom letisku a započíname tak štyri dni v druhom najväčšom meste Talianska plné nutelly, panini, fragóly, pizze, pasty, lavazzy a enormných teplôt.











Outfitom tu síce na blogu asi veľa vody nenamútim, kedže toto bezchrbtové tričko a klobúk ste videli len nedávno tuto, no ja som to cítila tak, že toto si proste musím vziať do tak veľkolepého mesta (nerada totižto chodím ako pure turista) a nebudem predsa svoj život prispôsovať blogu natoľko, aby som si neobliekla to isté tričko na seba dvakrát. Neviem prečo sa okolo toho tak oháňam, možno i preto, že mi v hlave víri tisícero myšlienok na blogerskú tému, ktoré by som chcela už dať von. I včera som čítala jeden taký článok a miliónkomentárovú diskusiu a to v mojej hlave naštartovalo nespočetné množstvo myš_lienok. Nesúhlasila som s autorkou, no kedže bol z roku 2014, bolo by asi mimo mísu sa tam čertiť.



Fotky sú fotené na terasách Duoma, kde za 8€ môžete vyšľapať alebo za 13€ pekne popansky výťahom. My sme v mene pekných zadkov vyšľapali, akože po schodoch, nemyslite si nič zlé!
Také tie klasičné turistické z námestia možno nabudúce.



Vy ako dovolenkujete?

Konečne som sa na chvíľu zastavila (doma). Tak trochu i nedobrovoľne, kedže môj tuhý korienok skolila choroba (wtf ochorieť v auguste) čo má za následok to, že sa len tak ponevieram po byte ako taký chorý mýval, čítam knižky ako na bežiacom páse, spím asi tak 487 hodín denne, s nechuťou pijem zázvorový čaj a nemám na nič chuť. Ani na tých 500 fotiek čo ma čaká z Milána. Ani Sylvia mi na dobrej nálade moc nepridáva - Nočné tance a angličtina at its finest sú pre moju zázvorom opantanú hlávku predsa len ťažší oriešok než som si myslela. Na ňu ešte budem musieť dorásť.



Blúzka // Blouse (find here) - Romwe
Sukňa // Skirt - kedysi dávno z Choies
Knižka // Book - Nabokova Lolita

Blogerka mieni a železnice slovenskej republiky menia, i nepodarilo sa nám usadnúť za fancy slovenský mliečny stôl, no o dvanástej sme už netrpezlivo stepovali pred toitoikovou bránou a na pravé poludnie teda započalo našich dvanásť festivalových hodín. Ako to dopadlo si môžete pozrieť v mojej mini grejp galérii na facebooku alebo tuto poniže vo videjku.



Síce som trochu podcenila situáciu a neurobila toľko videí aby som bola s výsledkom spokojná, no taký je život festival.


Boli ste? Vám sa ako páčilo?

Tento rok som plánovala vyhnúť sa všetkým hudobným festivalom. Že proste NEIN. non, nejdem, nestíham, nekúpim si lístok! No a potom mi v dží_maily pristála ponuka. Ponuka s krycím názvom - ak odmietneš si fakt blbá.
Aj keď letíš štrnásteho o polnoci domov z Milána.
Aj keď vlak do Piešťan ide o 4:04 ráno.
Aj keď si budeš musieť pichnúť kávu do žily asi.
Moja festivalová duša plesá v duchu mladosť - radosť (ešte sa na to cítim), slovo dalo slovo a tak sa v sobotu vďaka slečne nositeľke dobrých správ Veronike ZOOTovej ocitnem na Grejpe, kde budem rozdávať radosť a svetový mier, možno niekoho poteším i odznačikom či zľavovým kupónom (a tajne dúfam, že i na Grejpe budú tetovačky) a tak. Okrem mojej imaginárnej radosti tam bude i opravdická Výdejna radosti, takže ak si zo ZOOTu niečo v priebehu týždňa pred festom objednáte, môžete si to vyzdvihnúť na Grejpíku, čím spojíte príjemné s užitočným príjemným, čo sa vskutku môže hodiť tým, čo niesú z ČR či našeho hlavného mesta.




Kedže ako som už vyššie naznačila, v prvý deň festivalu budem ešte v Itálii, na festival dorazím (ak so Smelým nezaspíme vo vlaku a neodvezieme sa do Bratislavy) okolo pol desiatej ráno a pevne verím, že stihneme slovenské mliečne raňajky (čo je mimochodom parádny nápad a virtuálne tlieskam) a som rada, že sa konečne budem môcť zúčastniť aj tých kreatívno_zaujímavých podivností alá urban markety a iné intelektuálne šialenstvá, na ktoré som sa furt v sobotu chystala, no horúčka noci piatkovo_festivalovej (ifyouknowwhatimean) mi vždy skrížila tieto ušľachtilé ciele. Okrem José Gonzáleza, MØ, Katarži a iného audiovizuálneho potešenia, mojou supertajnou misiou bude vás informovať o tom ako to tam vyzerá a čo sa zaujímavého deje navôkol a samozrejme teda i v ZOOŤákovskej ambasáde cez moje a_sociálne siete - FB a instakilogramy.

Ak ste ešte neprestali čítať a idete na Grejp a našli ste sa aspoň v jednom z nasledujúcich bodov:
- chcete ochutnať fínske Salmiakki (ja to fakt vezmem so sebou a znechutím pol festivalu)
- máte nezadržateľnú túžbu ocitnúť sa v MOJOM GREJPOVSKOM VIDEU (veď to poznáte, niečo na štýl mojich letných)
- chcete zistiť kto sa v skutočnosti skrýva za týmto pochabým internetovým denníčkom (viem, že sa vás páru nájde)(ja som inak mega hanblivá v týchto témach, takže to bude pre mňa duševná challenge haha [naozaj som napísala haha?])

...tak zanechajte koment alebo správu na fejzbukoch alebo na insta alebo pošlite holuba, dymový signál alebo čo a kľudne aj počas festu, budem celú sobotu školoonlinepovinná. Ťažko sa pohrávam s myšlienkou dostať do videa vás, ľudí čo to tu chodia obkukávať a čítať, pohľad z druhej strany virtuálnej reality. No uvidíme ako to nakoniec celé dopadne! Tak čo, vidíme sa?

Kedže na fb som bola viac akčná ako na blogu, rozhodla som sa i vás fbfree nezainteresovaných oboznámiť a útržkami a poznatkami uplynulých dní. (I keď tam som už skoro všetko vykrákorila)
_Na moje dvadsaťdvojiny som si venovala kúštik islandského potešenia pre moje ušné bubienky, nákovky a strmienky čo teda v preklade znamená, že 25. septembra ma máte varenú_pečenú v MeetFactory v Pražke náčúvajúc éterickej bytosti Sóley (vkladám do toho minimálne také nádeje ako do koncertu Agnes Obel,ktorý ešte stále hodnotím za naj hudobný zážitok)

_Čo ťa zaručene zobudí ráno po troch hodinách spánku?
     - budík? NIE
     - divoký pes skočiac do postele oblizujúc obe oči? NIE
     - nechutná mucha čo ti vletí so izby, trieska so sebou o zrkadlo a vybrala si tvoju hlavu ako cieľ útoku? SPRÁVNE!

_Začala som sa zas učiť francúzsky aby moja bohapustá existencia nadobudla aspoň aký_taký vyšší zmysel // sedem dňový streak yeah!

_Ak ste niekedy čítali Anču Kareninovú a nepáčila sa vám filmová verzia (2012), určite si kuknite adaptáciu z roku 2013. Práve som ju dopozerala a konečne hodnoverné prevedenie dajakej knihy. Z môjho subjektívneho pohľadu by som povedala, že sa zhoduje s tým, čo sa mi odohrávalo v hlave počas čítania (atmosféra, postavy, istá dávka nudnosti) na 87%, akurát Karenin bol vo filme viac švihák ako v knihe (no ako jeho opis v knihe), no vždy lepšie ako kučeravý blonďáčik Vronskij v adaptácii s Keirou. (ktorý vo mne evokuje toto)

_Endless_backless story
Moja chrbát obnažujúca zbierka sa rozrástla o ďalšieho člena. Basic čierne tričko s odhaleným chrbtom som podvedome zháňala už hodne dlhú dobu a podarilo sa mi to napokon tuto. Nenechajte sa zmiasť farbou trička na fotke na stránke, počíhala som recenzie, riskla to a nebanujem! Vždy som také na orchestrálnych koncertoch ticho závidela Štofke.



  #óótédé  
Klobúk//Hat - už ani neviem//IDK
Backless tričko//Backless t-shirt (nájdeš tu) - Shein
Sukňa//Skirt - od Shoshany
Tichošľapky//Shoes - [ejdž end em]




Fotil Cibiscuit

A vy sa ako máte?

Nie, nerozhodla som sa rozšíriť pole pôsobnosti o religionistiku, no povedala som si, že keď vás tu už toľko zanedbávam (a vy ste mi napísali také pekné komentáre k minulému článku), tak nech z toho kliku čo ste mi dnes obetovali i vy máte nejaký osoh.




A čo vy? Čo by ste mi odporučili? Knižku, blog či lokálneho umelca, sem s nimi! Možno vám to o mesiac zasa oplatím!