Možno sú tieto koncoročné zhrnutia tak trochu oberklišé a aj som si myslela, že tento rok ma to minie, no nakoniec som sa rozhodla podstúpiť to zas. Ako takú očistu i sebareflexiu. Zrekapitulovať, zhodnotiť, zosumarizovať, pripomenúť si pekné chvíle, lebo práve to je to, čo najviac človek, minimálne ja potrebuje/m v tomto pochmúrnom ročnom období a v tejto fáze života, keď síce máte 20, no nieste ani dieťa ani dospelý, ani nič. Papiere na dospelosť síce už dávno mám, môžem legálne piť alkohol, jesť rumbu, šoférovať a voliť, no príbalový leták ako žiť k dospelosti veru nebol a tak pomaly objavujem, učím sa, preháňam a zaznamenávam.

Budapeštianske články mám síce predpripravené, no aby ste sa jej neobjedli, dnes takto so srdiečkami na lakťoch a čipkami na ponožkách sa vám ukážem. O pár dní presúvam svoje pôsobisko do Českej republiky a kedže tam presúvam celý svoj život [nie navždy ale akože si tam beriem pol izby], určite o tom všetkom budete ešte čítať! Naschledanou!










Klobúk, svetrík: Choies, Sukňa: Frontrowshop, Silonky: Pimkie, Ponožky: Ebay, Kabelka, náhrdelník: Rosewholesale, Boty: Reno, Kabát: Persunmall

Síce sme do Pešti dorazili už doobedu, k preskúmavaniu mesta sme sa dostali až po zotmení, no mestu to na kráse veru neubralo. Čo vám poviem. Architektonické orgazmy na každom kroku, dobre vyzerajúci maďari, afektované maďarky (ja to v maďarčine nerozpoznám, ale bolo mi povedané), tisíc a jedna vôňa z tisíc a jedného vianočného stánku. Vypili sme dokopy asi milión kávy a jedli v samých rýchlychjedlách. Hanba nám, no keď času málo a Budapešť obrovská. Jedno vám však poviem, Burger King nikdy v živote už! Raz si na moje slová možno spomeniete...








Sme zablúdili aj do nejakej veteránskej pasáže a zažívali motoristické orgazmy. Jedna radosť..

Sama seba by som klamala, keby som tu išla teraz písať o svetielkach, voňavých jedličkách a rozprávkach, keď to takto nepociťujem. Ani žiadne špeci vianočné fotoedišn. Verím, že to bude osviežením v tomto mori červeno-zelených vysvietených článkov a snáď mi to vy, milovníci Vianoc, raz odpustíte.
Napriek tomu, poprajem vám, však patrí sa. Šťastné i Veselé! A poriadne si ich užite. Teda... každý podľa svojho gusta!
A keď má byť jeden dôvod, prečo dnes postnem tento nevysvietený, nevyvoňaný, neperníkový a nevienaký článok, tak už len kvôli tej pesničke!
No a od zajtra vás zabombardujem príspevkami z vianočnej i nevianočnej Budapešti, kebystechcelivedieť.

Dnes bude veľa slov a veľa fotiek. Som vás tu zanedbala, no z čisto logických príčin.
K zanedbaniu: 
To, že život mimo virtuálnej blogovej reality je omnoho dôležitejší, to vám asi nemusím hovoriť, no i tak si rada nájdem kus času aby som sem čoto prispela. Tentokrát sa však našlo niečo, čo celkom zamestnalo všetky moje zmysly,závity, víkendy a voľné chvíľky. Jednak fakt, že veľa zadaní, zápočtov [ktoré bájdvéj dopadli bravúrne alebo aspoň obstojne], veď to možno poznáte. No a okrem toho, že ma nudil život popri tých všetkých fyzikách a 166 slajdových prezentáciách na testy z elektrotechniky, do toho nejaké orchestrálne skúšky atď., zapísala som si predtermín z matematiky. Vlastne ani som nemala na výber, lebo keď som si pozrela termín hromadnej skúšky [8.1.] a dátum Agnešky v Prahe [9.1.]...
K predtermínu:
Integrovala, L'Hospitalovala a priebehovala som síce ako drak, no strach je silný súper a ja som prežívala stresy roka 2013. Noc pred skúškou, reku, idem spať skôr [o 11tej] nech ráno o siedmej som freš, no pocity horšie ako pred prvým rande, termínom u zubára a maturitou dokopy. A tak po štyroch hodinách pseudospánku, ráno v štýle Stressed, depressed, but well dressed... Nie.. V štýle Dressed, but well stressed, i odobrala som sa na moju prvú skúšku a viete čo? Som zintegrovala! A prešla! A celkom obstojne, čo obstojne, dosť FAJNE!  Takže v januári mi stačí odžiť si už iba tri stresy a ak všetko pôjde naprvýkrát, od 20teho januára by som mala mať už oficiálne povolené ničnerobenie! Držte palce.
Ku Vianociam:
Ako iste viete, blížia sa Vianoce. Oh, aká som ja inovatívna, všakže. Počas mojej nerdy dvojtýždňovky, keď som moje vychádzky obmädzila na rabovacie zájazdy do kuchyne a čisto praktické výjazdy na toaletu, som ani nemala možnosť pocítiť bársaké marketingové ťahy na city a aj som sa cítila taká dezinšpirovaná, no stačilo raz prejsť Hlavnou po dlhšej dobe a bola som full of dojmy a pojmy. A to dokonca ani nie len tak z pasie, ale som šla na orchester..
No a teda, mala som možnosť zhliadnuť tú paseku, čo tam tie Vianoce naše milované narobili. To, že každých 20 metrov hrala iná kind of americká vianočná koleda, to by som ešte prežila. Možno aj to, že hrali Jingle Bell Rock, čo vo mne evokuje Lindsay Lohan vo vianočnom sexistickom kostýmčeku a Grečen čo rozkopala rádio, no po oných ďalších 20tich metroch sa táto ľubezná Jingle Bell Rock zmenila na Jingle Bell Dubstep a to už bola i na mňa trochu silná káva. Našťastie som musela vojsť do budovy a ušetrila som sa ďalej sebatrýznenia a nadávania na ľudí, ktorí sa v tomto vianočnom čase pohybujú snáď chaotickejšie ako elektróny v atóme ospravedlňte túto školskú deformáciu. No proste Vianoce mi nerobia dobre nejako...
K budúcnosti:
Cez víkend plánujeme útok na Budapešť, celkom sa teším, nečakaná pastva pre moju cestovateľskú dušu..
No a po Vianociach zas budem okupovať Českú republiku, konkrétne asi Brno, na silvester sa už veľmi preveľmi teším, lebo čo môže byť lepšie ako spojenie Silvestra a Swingu? No nič!!! A teda keď sa naskytne udalosť ako Electro Swing Silvester, no nechoď tam! V Brne by som sa mala zdržať celkom dlho, ak ma teda znesie osadenstvo Vrabcovho bytu, no a potom 9.1. skvelá Agnes Obel v Prahe a hor sa domov na skúšky.
K fotkám:
Fotené dávno pradávno, no nič to nemení na fakte, že bola zima a tak. No viete, ja keď si niečo vymyslím, tak ma potom nebaví čakať do jari, takže sa to muselo vykonať hneď a zaraz.

Ak toto niekto celé prečítal, gratulujem!