Úvodom:
Vo februári som sa nepretrhla veľmi od aktivity, tak sa to ešte pokúšam dohnať posledný deň! V uplynulých dvoch týždňoch som enormne vyčerpaná napriek tomu, že chodím skoro spať. Ja neviem či je to tou školou alebo čo, ale dáva mi to riadne zabrať. Inač si neviem vysvetlíť to,že idem spať o siedmej večer a zobudím sa ráno. So hardcore,že..

K vizuálnej zložke:
Odkedy som minule obula Vansy, normálne ich neviem zuť! Veď to je pohodlnosť roka! Nechápem, ako som mohla vôbec vykročiť bez nich z domu. Niežeby boty, ktoré normálne nosím neboli pohodlné, no toto je pohodlie level skejty, však to možno poznáte. Tieto síce nie sú odpannené doskou pod nohami ako Dolliny, no počasie sa zlepšuje, tak ktovie na čom si zase haksne dolámem.
Ďalej kabátec (odkažtek) ste tu ešte nevideli a sľubujem, že to je už posledný. Blbosť, klamem, ešte vám ukážem minimálne jeden z berlínskeho sekáča, čo som si dala skrátiť a vyzerám v ňom ako vandrák, ale keď ja to rada takto. Každopádne, som zásobená na pár rokov dopredu.
Taktiež som baretku.k.hlave.temer.prirastenú vymenila za pseudobeanie, perfektne to skryje... všeličo.

Podivnosti:
Minule mi niekto do asku hodil link na holku, čo si sťahovala moje fotky gesichtu z instagramu, hodila do stredu ružu a písala,že je to ona a také srandy tam hádzala, popisčeky, texty z profilu atď, taká fejková zmes..  [Týmto by som ju chcela pozdraviť, kedže na 5948milión percent to tu číta, kedže ma má prelúskanú spravazľava zpixelunapixe.] Ako nechcela som to tu rozmazávať a horekovať, no slečna sa ani neunúva odpísať a to som nepísala prudkoškaredé veci.. Chápem, že je to riziko internetu, môžem si za to sama, že som netový exhibicionista a nie je to prvý krát čo sa také čosi deje mne alebo hocikomu, no keď som to videla, dosť ma to i vydesilo. Budem musieť prehodnotiť čo ďalej so životom virtuálnym a ešte viac sa zamýšľať nad každým postom alebo fotkou čo hádžem do vôd internetu, lebo.. Internety nebezpečné sú [zas som objavila teplú vodu], vy čo si o tom myslíte?



Pseudobeanie/Čapica-randomdiystoročnýšit
Coat/Kabát(link) - sheinside
Pullover/Svetž- Merona
Pants/Vínne gatä- Denim & Co
Sunglasses/Muchapuk(link) - choies
Shoes/Boty - Vans

Už som mala spať, takže dnes len takto z rýchlika intercity priam. Úspešne som prežila prvý letnosemestrálny týždeň, ako správna premotivovaná kybernetička som si požičala z univerzitnej knižnice všetko čo sa dalo a som pripravená čeliť všetkým binárnym či hexadecimálnym nástrahám, ojojoj múdro to znie. No zas také terno to nie je s tou motiváciou, ale poučená prvým semestrom hodlám eliminovať stresy, lebo to škaredé je.

Včera som spojazdnila illustrator a začala pracovať na novom šate/kabáte/parke pre blog. Logo je na svete, dalo to zabrať, hlavne vylaďovanie detailov, no veď uvidíte! Treba mi ešte urobiť navigáciu, nejako ju prepísať, prekopať a neviem čo s kódom, či to nechať tak a len pomeniť obrázky alebo hodiť soľný stĺpec na pravú stranu alebo čo. Poraďte zúfalej kódičke.

Ku párke, prelomovému kúsku v mojom kabátovom paničkovskom živote asi len toľko, že
1) zmena je život
2) kožušinka je strašne hebká, aj keď podľa Cibiskita vyzerá ako môj pes, neva
3) konečne niečo zo Sheinside, čo aj vyzerá tak ako na obrázku [narozdiel od kabátu, čo ste videli minule, môžem nafotiť apdejtnutú verziu, ak by ste chceli vidieť premenu roka]; takže som potešená, milo prekvapená a dnes som bola aj pekne zahriata a to sa počíta, nie?



Military coat/Párka (link) - Sheinside
Jeggins/Džegíny - Clockhouse
Snickers/Shoes - Vans
Bag/Taška na ovocie - Calliope
Sunglasses - Giantvintage
Foto - Cibiscuit

Zistila som, že keď človek ide spať o desiatej, že celkom dobré to je. Že ráno sa vstáva tak trochu ľahšie,vstáva sa samo od seba a dokonca i nejaký ten úsmev sa pritrafí a po rannej káve ešte dvojnásobný. Ani namrzený ľud v električke mi ho nevzal z tváre a to už je čo! Budem to musieť praktizovať častejšie, len tá moja vôľa, sťa čaj.

Včera som na fb sľubovala video, no kedže mi bolo enormne špatne, povedala som si,že sa nezabijem teraz kvôli tomu a šla spať,ale to ste už čítali. No a aj keď ma to pekne štvalo, lebo dostrihané a vyrenderované to bolo už o siedmej, no jútjub sa rozhodol, že proste ne! Nenenenene. Že si to proste nikto nepozriete. Takže je to preto na Vimeu. Na androidoch to niektorým nepôjde, no snáď vás to neodradí a mrknete si to na stolových vodách počítačových.

Článok som chcela včera pridať aj kvôli tomu, že mi začal letný semester a bola som full of pojmy a dojmy, neuveríte, vcelku pozitívne! Po dvoch mesiacoch som sa aj celkom tešila, že konečne zapnem mozog a tak. Uvidíme, čo poviem v piatok, zatiaľ som odhodlaná bojovať za viac rýh v mojej šedej kôre mozgovej.
Vy ako?

Dnes vám ukážem čo.to z iného súdka. Nebudem to ani ja [yesss], ani som nič ešte nestihla nakresliť, no s videotvorbou sa roztrhlo vreco vrecko a tak dnes rovno dve.








Prvé sme točili s Jakubom pre Tmavomodrý ples pod taktovkou Swing Wings ešte v januári na Brnenskom letisku. Zábery sú tak 50/50, strihal Jakub a moje kritické oko, farbičky som dodala ja.
Dajte si prosím 720p HD kvalitku, aby z toho nebol bulšit to nebolo škaredé.    

Druhé video vzniklo úplne náhodne, teda pôvodne to až do neskorej hodiny nedeľnej či nekresťanskej hodiny pondelkovej ani nevedelo, že vznikne. No tu si tak otvorím pamäťovku, priečinok z noci piatkovej a pozerám, že medzi pivom, čínou, pivom a krídelkami som stihla natočiť čosi, čo dokopy možno by aj dalo nejaký zmysel. Aj keď len 15 sekundový, sa počíta! Teraz ma trochu štve, že som toho nenatočilo viac, no lepšie ako nič.
Dajte si 720 HD, pre dobro všetkých!

Je doma. Nový zmysel života Wacom Intuos. Krásavec, ktorý nielenže dobre vyzerá,ale sa aj príjemne používa a čo to dokáže. Prvú čmáru, ktorú som za polhodku vyčmárala od toľkého nadšenia ste už mohli vidieť napríklad tuto.
Tá druhá zabrala tak trochu viac ako polhodinu, rovno niekoľko hodín a slečna z obrážteku zatiaľ ani len netuší, že sa stala prvým obetným baránkom. Teda až doteraz! [Pozdravujem].
Rozhodla som sa postup tak trošku zdokumentovať za pomoci gifka. Popravde, je to moja prvotina a robila som ju tak viacmenej od.srdca, bez návodov a značne inštinktívne, takže gifko určite neberte za nejaký návod.





v pozadí použité patterny od: Ransie3, Summer--moon

Čovynato?

Hneď takto z úvodu vám chcem poďakovať za komenty k minulému článku, je pekné vidieť,že niesom jediný blázon zberateľ a uchovávateľ a že sme v tom spolu! Strašne som sa pri niektorých priznaniach pri rannej káve nasmiala, i stotožnila i sa zamyslela nad životom, díky za to, super ste!

K fotkám, dlho tu nebolo nič čiernočiene s čiernou a šmahom bielej, ale to som hneď napravila. Ak sa vám bude zdať, že šaty sú trochu krátke, tak sú. Ale láska dĺžky prenáša a ja ich nepošlem chudiny napospas osudu, ešte si ich ponosím pokiaľ mi to vek a etický kódex mestskej hromadnej dopravy povolí.

Minule som vám ešte vypisovala o prelomovosti tohto týždňa. Tak už je to tu! Tí, čo videli instakilogram asi tušia vedia, tí čo nie, sa raz tiež dozvedia. Ja som zatiaľ vytešenec roka!

Kedže veľmi nemám čo s časom, dostala som sa i k televízii [zhorím v pekle] a sledujem ako ľudia dávajú Zbohom Slovensku. Ono to až nie je taká špatná relácia, ja im odpustím aj tú občas prílišnú drámu a nádych reality show, lebo ja som po tom taká namotivovaná že až! A to ako nie na odchod zo Slovenska [na to som namotivovaná i bez tejto relácie],ale ako tam tak tí ľudia [úspešnejší] hovoria o sebe, ako čo dosiahli a prečo a každý z nich dôjde k prostému záveru, že: "Treba na sebe makať." Ó áno, poviete si, objavili teplú vodu. Len niekedy to človek proste potrebuje počuť, kúštik vidieť čo sa dá dosiahnuť a potom má chuť makať. Hlavne tvor dezinšpirovaný čo nevie čo s časom. Teda ja. Pozeráte/Videli ste niekto?

Tak vám poviem: Nie každému je súdené byť minimalistom. Ja to veľmi obdivujem celé a všetko - najviac to, keď niekto dokáže mať v izbe iba posteľ, stôl a stoličku, no mne také nebolo dané do vienka. I keď pracujem na deštrukcii môjho maximalizmu, každý deň vyhodím nejakú extrémne potrebnú vec a momentálne som na tom lepšie ako pred pár mesiacmi a rokmi. No ajtak sa nájde achillova päta. Nie jedna popravde, aj zo 10. A to som k sebe ešte jemná.
Vybrala som vám tu 8 nepotrebností+1 zdarma, bez ktorých by som vedela žiť, no nežijem. Ale inak som úplne normálna. Poďme na to:

Hodinky. Mám ich celú kopu a ajtak stále meškám [odpustite drahí]. Nie je to zas nejaká miliónová zbierka ani dedičstvo pre budúce generácie [teda okrem wellingtoniek, to je láska], no mám to rada, nemusieť vyťahovať mobil neustále.
Jediný problém má táto utešená kopa, že nemôžu nocovať v mojej izbe. Len raz, len raz... Sa to stalo. Skoro som prišla o nervy a bola som príliš lenivá vstať a odniesť ich niekde do zatratenia. No od toho dňa nocujú na záchode, také surrealistické by som povedala.

V momente, keď som pred pár mesiacmi dostala jabĺčko som vedela, že zle skončím. No a je to tu. Do armády nepotrebných vecí sa pridalo kvantum krytov. Keď ono to nie je také drahé aby nemohol pribudnúť ešte jeden, dva, 254.. Rozstrihajte mi kreditku niekto! Okej preháňam. Už si ani nekupujem, fakt!

Celkovo som dosť úchylná na celé papiernictvo počnúc zápisníkmi, ceruzkami, baliacimi papiermi až po stuhy, dekoračné papiere, obálky, nálepky a všetko. Kedže mi v tom vládne chaos roka, vybrala som aspoň reprezentantov [bože to mi pripomenulo ťažké časy inventúrové] za stuhy [asi sa to volá inak]. Extrémne potrebné v mojom živote, môžem si s nimi vytapetovať záchod alebo pobaliť balíky celej rodine na štyri Vianoce, ale tak viete. Bodkám a prúžkom v papiernictve len ťažko odolám.

Klobúky som nemala síl už vyfotiť,ale tak aspoň záplava baretiek. Kedže ja som taká 'panička' v tomto, normálne čiapky ani nenosím a ku kabátom sa mi to ani nehodí, ale kedže mi má dôjsť parka, tak sa udeje možnožeaj revolúcia. No i samotná parka je pre paničku revolúciou,že?

A nakoniec, moja naj maniačina, aj keď by si mohli myslieť, že sú to tie kryty, tak nie. Lepiace pásky. Elektrikárske, dekoračné, textilné, priesvitné, malé, veľké, srdiečkové, kvetinkové. Dosť si na tom ulietavam, no tu do istej miery poznám svoje práva svoju medzu, takže možno aj preto u mňa ešte nezakotvila žiadna washipáska, lebo sa mi to zdá pridrahé na taký kotúčik.

To moje zimné voľnobranie beží snáď rýchlejšie ako letné. Už je to skoro polovica v háji sakra. Netreba však plakať nad rozliatymi prázdninami, a teda tému času sťa obohratú platňu odkladám na dobu neurčitú do.zabudnutia, lebo jeden by sa zbláznil z toho.
Budúci týždeň však bude prelomový. Teda dúfam. Nemôžem ešte povedať, aby sa to náhodou nepokazilo,ale teším sa asi takto:
 
V preklade nekonečne veľmi. Zmena v živote mladej huslistkárky, ale to už som prezradila viac ako som chcela..
A ešte mamka mi povedala, že sa málo usmievam na fotkách tak som sa začala: