Dovoľte mi konečne publikovať článok, ktorý v konceptoch tróni od roku 2011 a s menšími i väčšími obmenami sa tu a teraz derie na povrch mojej divotvornej klávesnice. Zn.: Len pre silné žalúdky mozgy a zároveň výzva do battlu pre akéhokoľvek absurdného tvora, ktorý si trúfa rozlúštiť všetky literárne metafory a odpovedať do komentu svojim súborom mini_úchyliek. Lebo dnes míchám smoothie z úprimnosti duše a najhlbších zákutí. Čítaj ak to dokážeš!




Neštandardná odpoveď na štandardnú otázku: Povedz mi niečo o sebe.
Mám rada mäkké ceruzky a tvrdé papiere. Tenké svetre a hrubé knihy. Veľké oči a malé radosti. Biele mačky a čiernych psov. Farebné filmy a čiernobiele fotky.
Niekedy sa zas neviem rozhodnúť. Raz si pred spaním odtiahnem v noci žalúzie a inokedy si dávam klapky na oči. Chcem krátke vlasy ale nechcem si ošmykať svoje kadere. Raz protestujem proti osudu a inokedy som s ním zmierená.  Raz milujem potom nenávidím. [plyšé_klišé na záver muselo byť]





No život nie je fomapan 100 bw a preto chodím po dome skoro vždy bosá následkom čoho mám večne ufúľané nohy. Najradšej sedím na zemi, učím sa v noci a pri odpovedaní na niektoré komentáre sa usmievam od ucha k uchu i keď si niektorí možno myslia, že takýto pohyb mimických svalov tváre mi je cudzí.
Trailery zvyčajne pozerám o druhej nadránom a niekedy sa mi sníva po anglicky, čo je vcelku fajn, precvičiť si angličtinu v rôznych situáciách,všakže. Hybridizujem anglické slovíčka do slovenských podôb,lebo niekedy situácii neviem priradiť to výstižné slovenské alebo mixujem do četu angličtinu,lebo ju mám fakt rada. Blogy však mám radšej v slovenčine. Aj slovíčko Milujem ťa. Ale v češtine mi znie napríklad všetko vtipnejšie. Každý jeden vtip. Dokonca aj keď nie je vtipný. Vy vtipálci!



Mám rada z literatúry všetky podivnosti,ktoré sa v dobe výuky skoro nikomu nepáčili a boli všeobecne klasifikované ako *škaredé slovo*:

1. Antiromán
2. Post-modernu
3. Impresionizmus
4. Symbolizmus ale nie veľa slovenského (to sa zmenilo)
5. Bítnikov
6. Surrealizmus 
7. Kubofuturizmus 
8. Existencializmus
9. slovenských básničkárov pokiaľ nepíšu o náboženstve a nie sú starší ako 140 rokov až na výnimky...  

Vyhováram sa, že nemám čas a pritom ho len zabíjam. Zabíjam i svoj minipotenciál,ó a ako rada,ale v tomto nie som sama. Je tu pár spolupáchateľov.
Zato však pestujem v škatuľke od Ramy potenci(on)álnu energiu. Sa počíta?



RADIOHEAD - Creep (Postmodern Jukebox Cover)
Lepšie mi tu dnes pesnička ani nemohla sadnúť.
Lebo I wish I was special. But I'm a creeeeeeeeeeeeep, I'm a weirdo. (Nie nechytil ma nočný mámor, len som sa nechala uniesť príznačnými lyrics.ami, však počúvajte:




Ta (východniarska vsuvka, hohohó vtípálek 18 ročná Dominika) nič z toho asi,ajtak všetci zomrieme,

"život je absurdný" -  "život nie je absurdný, život proste je."

Keď som bola malá, dala som radšej celú Devu nášmu psovi potajomky v kúpeľni, akoby som ju mala dať sestre. Som monštrum. Bola som. Asi už nie. Už taká niesom. Po štyroch rokoch odkedy tu tieto virtuálne slová ležia to viem povedať s istotou.
Utnem si ruky a dám ich do môjho kufra na sny.
Zľakli ste sa?



Keď čítam nejakú knihu, väčšinou s ňou spávam v posteli, vediem s ňou kvázi mentálny milenecký pomer. Občas trvá pár dní, no niekedy celé týždne. Našťastie moja posteľ rozlohy malého letiska v pohode pojme aj Kunderu a jeho veľké slová. No momentálne ma tam už čaká Nabokov, vraj často striedam, povedal. Nemyslím si.



Raňajky sú rituál, vo dvojici či osve, raňajky sú pre mňa oáza istoty, záchytný bod dňa, odrazový mostík, svetlo na začiatku tunela... čo to trepem. Jedno je isté a síce, sú každé ráno a presne také, aké si ich spravíte. Nie nadarmo sa nehovorí - každý si je strojcom svojich raňajok. Varianta pre ITčkárov - každý si je svojho šťastia procesorom. 



Šalamún by bol na mňa extrémny pyšný keby videl, ako lišiacky som zamaskovala moju zadnicu. Paradoxne, práve som tu zhodila pomyseľný župan a stojím pred Tebou mentálne polonahá, no za takú banalitu ako 'sedací sval' sa hanbím. Idem to rýchlo publikovať, než si to zas rozmyslím...

P.S. Nikdy si nedávaj kávu o ôsmej večer.
P.S.S. Po opätovnom prečítaní si myslím, že dnes som neostala svojej divnosti nič dlžná.

A ty čo si dnes urobil pre slovenský romantizmus slovenskú asociáciu mentálne_posunutých ľudí?

Keby bol môj blog dieťaťom, a teda zákonite ja jeho matkou, bola by som fakt nanič mama. Včera oslávil svoje 5te narodky a ja som na to celkom zabudla. Chudáčisko moje malé, žiadne konfety, tortička s horiacou päťkou ba ani premotivovaný spomienkovo-narodeninový článok, toľká hanba, no uznajte.

Môj na prvý kuk bohémsko_povrchný život, aj keď sa Ti to na prvý pohľad nemusí zdať, sa predsalen riadi istými regulami. Bez nich by to bola číra anarchia, tetované myši a kadečo a kedže slovo koncept sa nowadays mimoriadne nosí píše, predostriem Ti drahá čitateľka (možno čitateľ) dnes tie svoje - letné. Aby bolo jasno:

• koncept free_the_nipple [before it was cool] pretože 
• podprsenka je oštara ak do nej nemáte veľmi čo
• časy 14-15-16, keď trebalo mať niečo 'tam hore' sú už zamnou
• plastové ramienka, ktoré každý vidí aj keď si myslíš, že sú neviditeľné, boli cool pred 10 rokmi neboli nikdy cestou
• posledné roky nejako oveľa menej riešim a je to mega oslobodzujúce
• šaty a tričká bezchrbtovej kosti bezchrbta sú proste... hľadám iný výraz ako top,lenže oni sú proste top. Aspoň pre mňa teda.

• koncept free_the_ucho (akože daj preč náušnice,náramky, náhrdelníky) pretože
• nikdy som si nepotrpela na bižu ani nebižu
• neskutočne to zavadzia, ak máte také pačesy ako ja
• ani to moc v tomto teple nie je zdravé, ak viete čo tým myslím
• menej je niekedy najmenej

• koncept free_the_gýč lebo
• ma aktuálne baví dať si toho na seba čo najmenej a najjednoduhšie (viď aufit)
• pomaly každotýždnenné cestovanie za Smelým si vyžaduje premyslene nepremyslenú cestovnú garderóbu, akurát v topánkach sa ešte neviem vzdať kvantity. Raz o tom isto vydám knihu, alebo aspoň bedeker, že ako zbaliť život do mini kufra. 
• gýč je smrť, minimalizmus je cesta ah prepáčte nechala som sa uniesť