Keď som predvčerom písala prudko namotivovaný článok o farbách v zime, ešte som ani len netušila, čo za živý bič som si na seba uplietla. Alebo aj práve vtedy, keď si zakážem čierny kabát na neho dostanem najväčšiu chuť. Našťastie - abstinenčný príznak dnes úspešne potláčam a plním plán na 110%. Naproti minulému postu, nesúcemu sa v znamení čistých linií, divoko kombinujem ne_skombinovateľné vzory (to buď miluješ alebo nenávidíš) a na hlavu nasadzujem snáď po sto rokoch baretku. Lebo keď už maximalizmus, tak se vším všudy. Vekom nachádzam stratené sebavedomie a klasické pohľady v eMHáDé ma nevyvedú z miery, lebo som to ja - baretková, prevzorovaná, ryšavá, mentálne exotická, vychudnutá, klobúková, temnozelená, premotivovaná, ale ja.




Baretka (asi odtiaľ) - prastará
Kabát (tu) - Yoins
Sveter - Esprit (2ndhand)
Sukňa - prehistorická (2ndhand)
Boty - Reno




Prudko pro_košické fotky vyprodukoval Cibiscuit.