Porto je mesto pokreslené, viac ako Lisabon. I rozhodli sme sa s Cibiskitom zvečniť tieto vizuálne bláznovstvá na videu a tak som si nimi pretancovala.
Malé, kedže sme začali až na posledný deň, ale poteší.

Azory. Súostrovie na polceste do New Yorku, v strede ničoho. My sme sa v novembri ocitli na hlavnom z ostrovov - São Miguel a tuto vám predostieram moje impresie. Lebo Azory si bárskde človek vygoogli, ale takto som ich videla ja. Magično, kde na vrcholku hory počuješ svoj dych a kde sa tráva tak trochu inak zelená. Pomiešané spomienky a vizuálne fragmenty, ako by to už ani nebola pravda. Lebo už len to ti po výlete ostane kdesi v podvedomí. Naozaj sme tam boli, alebo to bol iba daydreaming?

Než sa pustím do odpovedania na vaše najrôznejšie dotazníkové otázky, zachcelo sa mi aktualizovať Lisabonskú situáciu. Svoje nadšenie z konečnevybratéhoakúpeného ubytovania som veru neskrývala, nejedna (a)sociálna sieť by vedela rozprávať. Zo všetkých možných variant napokon nevyhrala najkrajšia, ale taká, kde síce fotky vyzerali s prepáčením na hovienko, no je tam potenciál! Ten odhaľujem každým virtuálnym stalkom viac a viac. To bola najprv googlemaps prechádzka Lisabonom, ktorá odhalila isté skutočnosti a síce:
1) zistila som, že to naše bydlo (hovorím naše lebo bývame budeme bývať so spolukybernetom) je v totálnom centre diania i mesta
2) podrobná analýza fotiek ukázala, že bývame na najvyššom poschodí, t.j. štvrtom, zo vzhľadu budovy nepredpokladám, že budeme mať výťah, čo znamená čo? Fajn zadok! (Takýto záver isto nikto nečakal, ale nútený workout je ten naj a trochu povrchnosti do života hlbokých elitárskych analýz nezaškodí)
3) to, že milujem kachličkové vzory, špeciálne tie portugalské, nie je nič tajné a aj keď je to malichernosť roka 2016, hádajte kto bude bývať vo vzorovanom dome #tochceš
4) napriek tomu, že sme v centrocentre hlavného mesta Portugalska, naša ulica vyzerá byť vcelku kľudná a mám aj balkón, jes! (Portugalec approved.)
Toto moje nadšenie si dobre zapamätajte, 9.9. vám po prílete a ubytovaní určite napíšem štipľavý eFBé status o tom aká je realita a či som sa s tým potenciálom neprerátala. Até logo!


Znenazdajky aj nové video. O tom ako s nami stena komunikovala aj že Fentimans môže mať divotvorné účinky na psychiku jedinca je toto video. Aj o mne. A nie je to reklama na nič, priznávam, dobrovoľne placementujem tieto super veci do svojho vizuálneho vnímania, tak si to užite a dajte vedieť čo vy na to. Ďakujem Cibiscuitovi, že mi bol hľadáčikom i trpezlivým shutterom. 8 hodinový render snáď stál za to. Keď sa pýtate prečo osem hodín, lebo som debilka, tvor lenivý a asi jediný človek na svete, čo robí stop motiony z fotiek o veľkosti 6000x4000 pixelov v najvyššej kvalite, well done Dominika.




  #dnesnosím  
Viete čo sa mi minule stalo? Išli sme tak so setrou do kina na tú citovú vydieračinu s názvom Me Before You. Tajne milujem Emiliu Clark, takže žiadny hejt odomňa nečakajte, no potom ma sestra zatiahla do New Yorkeru a tam som objavila úplne mega stopercentne bavlnené tričká s vreckom (ľúbim tričká s vreckom) a tak som hneď zhrabla XSká v troch farbách a hotovo. Sestra zhodnotila, že je to najväčší šit a handra, sto ľudí_dvesto chutí. Ak si aj vy idete takéto tričenká, cena 4,95 vás nezarmúti isto. Moja sukňa alá študentka anglickej internátnej školy je tu medzi nami už stará známa a sandál starší ako ľudský vek taktiež. Značky Snaha Jaromeř, aj po 487 rokoch vyzerá ako nový. Kedysi tie botičky stáli riadne za to. A hentie piny čo mám pripinené na vrecku mi odporučila šikovná ebay snorička a pre mňa prvá dáma slovenskej fešnblog scény - Svartsvanur.






Pred dotazníkom som si myslela, že ma tu skoro nikto už ani nečíta, ono to zvádza človeka k takým myšlienkam, kedže komentáre na blogoch umierajú, no po dotazníku už istoiste viem, že číta a nie málo, čomu sa fakt teším. Vaše otázky a odkazčeky budem isto zahŕňať do článkov, občasne mám uhorkovú sezónu v písaní a v auguste sa môj svet bude točiť hlavne okolo práce, takže všetky tie vaše podnety len uvítavam. Čo myslíte, bolo by lepšie deliť to tématicky alebo nahodiť random 10 otázok nech je to pikantnejšie?

Pohodové videjko na svete skôr nežbykto čakal. Sama som prekvapená, no na strihanie som sa tak tešila až som to porodila za dva voľné večery. K Pohode konkrétne sa vyjadrím ešte vo fotočlánočku, tuto by som sa chcela vyjadriť len k mojej novej canoneos760D láske, vďaka ktorej sa záberčeky zdarili tak ako sa zdarili. Teda ani už ani nie tak nová, dopriala som si ešte pred bakalárkou, no až teraz sa mi podarilo dať dokopy čosi zmysluplné s čím by sa dalo aj pracovať. Moje vďaky idú touto cestou zootikovi, že nás na našu prvú Pohodu vzal, Tiborovi, že pomohol čoto natočiť a mojim obľúbeným radostníčkam za kopce_srandy.

 

Jeden z tých dní, keď si do úch pustíte Foster the People, do vlasov sa vám naváža drzáňske slnko, flegmatický prístup k time-manažmentu vyšperkujete do absolútnych búrlivých výšin (alebo aj meškať hodinu na cviko to chce kus praxe a odvahy), ignorujete fakt, že je 6 stupňov a nie 26, natiahnete trenčkot a tvárite sa, že je jaroleto. A potom do toho táto žltá stena, no hotovo!




  #dnesnosím  
Trenčkot - neviemuž
Košeľa - Blancheporte
Sukňa - (tu) Shein
Kabela - fínsky sekáč
Boty - Blancheporte





Fotil a točil ma Ci_keksík.

Vy ako vítate jar?

Vrámci zákona zachovania transparencie, alebo aby som nikoho bez fejzbuku neokrátila o kinematografický zážitok (hohó) z mojej dielne (+niektoré Biskitove zábery), pozývam vás teda na malú Budapeštiansku kávé o piatej, či už espresso s nutelou alebo chemex, jak_je_libo. Chceli sme točiť viac, no zabudlo sa, neva, nabudúce sa polepšíme! Na zdravie!

1

Moje leto sa pomyseľne skončilo včera a posledné pražské minúty som strávila renderovaním zostávajúcich pixelov a tak mohlo uzrieť svetlo virtuálneho sveta moje ďalšie letné video - vizuálne spomienky letných dní, kedy sa svet točil rýchlejšie a rána začínali na obed. Pomenovala som ho inak ako ostatné, lebo to začalo byť kontraproduktívne a možnože iba preto, lebo netuším kedy začalo. Tí, čo svedomito stalkujú alebo sú somnou fbkamoši či účastníci zájezdu videa ho videli už včera a tí čo nie, kukajte tu:


Dajte vedieť, čo vy na to, alebo nedajte.

Pôvodne som nemala v pláne dnes blogovať, no v noci som dostrihala videjko a tak sa neviem dočkať až vám ho tu vrhnem, predsa nie každý sleduje môj neskonalý TyTuba kanál a ako som vám včera hovorila písala o tej otváračke novej výdajne radosti i uvedomila som si, že som nepriložila žiadny vizuálny materiál a ako sa hovorí - je lepšie raz vidieť ako stokrát čítať, here we go.

Len aby som uviedla na pravú mieru komentáre k minulému článku, na Slovensku máme dve Výdajne Radosti a to v Bratiske a Nitre. Druhá vec je, že výdajňa nerovná_sa predajňa v pravom slova zmysle, ZOOT funguje asi tak, že ak sa do tej Výdajne radosti viete v pohode dopracovať fyzicky, môžete si na ich webe napríklad naobjednávať z vecičky čo sa vám páči aj viac veľkostí a keď sa tam teda dostavíte, všetko oprobujete a okukáte - platíte iba za to čo sedí a čo chcete, stimmt? Taktiež jasné že to nie je úplne prázda miestnosť a štýlové vecičky tam nájdete aj keď si nič neobjednávate, napr. Herschel batôžtek či Cheap Monday náušnice ba dokonca detský kútik! Mne sa tento koncept mimoriadne pozdáva a tajne dúfam v otvorenie Výdajne v Košiciach.





Malinkatá fotovsuvka aby reč nestála:

Snáď sa vám videjko páčilo a za pár dní začnem pracovať aj na tom letnom, tak držte palec!

Zistila som, že keď človek ide spať o desiatej, že celkom dobré to je. Že ráno sa vstáva tak trochu ľahšie,vstáva sa samo od seba a dokonca i nejaký ten úsmev sa pritrafí a po rannej káve ešte dvojnásobný. Ani namrzený ľud v električke mi ho nevzal z tváre a to už je čo! Budem to musieť praktizovať častejšie, len tá moja vôľa, sťa čaj.

Včera som na fb sľubovala video, no kedže mi bolo enormne špatne, povedala som si,že sa nezabijem teraz kvôli tomu a šla spať,ale to ste už čítali. No a aj keď ma to pekne štvalo, lebo dostrihané a vyrenderované to bolo už o siedmej, no jútjub sa rozhodol, že proste ne! Nenenenene. Že si to proste nikto nepozriete. Takže je to preto na Vimeu. Na androidoch to niektorým nepôjde, no snáď vás to neodradí a mrknete si to na stolových vodách počítačových.

Článok som chcela včera pridať aj kvôli tomu, že mi začal letný semester a bola som full of pojmy a dojmy, neuveríte, vcelku pozitívne! Po dvoch mesiacoch som sa aj celkom tešila, že konečne zapnem mozog a tak. Uvidíme, čo poviem v piatok, zatiaľ som odhodlaná bojovať za viac rýh v mojej šedej kôre mozgovej.
Vy ako?

Dnes vám ukážem čo.to z iného súdka. Nebudem to ani ja [yesss], ani som nič ešte nestihla nakresliť, no s videotvorbou sa roztrhlo vreco vrecko a tak dnes rovno dve.








Prvé sme točili s Jakubom pre Tmavomodrý ples pod taktovkou Swing Wings ešte v januári na Brnenskom letisku. Zábery sú tak 50/50, strihal Jakub a moje kritické oko, farbičky som dodala ja.
Dajte si prosím 720p HD kvalitku, aby z toho nebol bulšit to nebolo škaredé.    

Druhé video vzniklo úplne náhodne, teda pôvodne to až do neskorej hodiny nedeľnej či nekresťanskej hodiny pondelkovej ani nevedelo, že vznikne. No tu si tak otvorím pamäťovku, priečinok z noci piatkovej a pozerám, že medzi pivom, čínou, pivom a krídelkami som stihla natočiť čosi, čo dokopy možno by aj dalo nejaký zmysel. Aj keď len 15 sekundový, sa počíta! Teraz ma trochu štve, že som toho nenatočilo viac, no lepšie ako nič.
Dajte si 720 HD, pre dobro všetkých!

Je doma. Nový zmysel života Wacom Intuos. Krásavec, ktorý nielenže dobre vyzerá,ale sa aj príjemne používa a čo to dokáže. Prvú čmáru, ktorú som za polhodku vyčmárala od toľkého nadšenia ste už mohli vidieť napríklad tuto.
Tá druhá zabrala tak trochu viac ako polhodinu, rovno niekoľko hodín a slečna z obrážteku zatiaľ ani len netuší, že sa stala prvým obetným baránkom. Teda až doteraz! [Pozdravujem].
Rozhodla som sa postup tak trošku zdokumentovať za pomoci gifka. Popravde, je to moja prvotina a robila som ju tak viacmenej od.srdca, bez návodov a značne inštinktívne, takže gifko určite neberte za nejaký návod.





v pozadí použité patterny od: Ransie3, Summer--moon

Čovynato?

Možno sú tieto koncoročné zhrnutia tak trochu oberklišé a aj som si myslela, že tento rok ma to minie, no nakoniec som sa rozhodla podstúpiť to zas. Ako takú očistu i sebareflexiu. Zrekapitulovať, zhodnotiť, zosumarizovať, pripomenúť si pekné chvíle, lebo práve to je to, čo najviac človek, minimálne ja potrebuje/m v tomto pochmúrnom ročnom období a v tejto fáze života, keď síce máte 20, no nieste ani dieťa ani dospelý, ani nič. Papiere na dospelosť síce už dávno mám, môžem legálne piť alkohol, jesť rumbu, šoférovať a voliť, no príbalový leták ako žiť k dospelosti veru nebol a tak pomaly objavujem, učím sa, preháňam a zaznamenávam.