Tak sme dotajfúnovali, úspešne prežili a môžeme čestne prehlásiť, že sme zažili Filipíny sevšímvšudy. Ale o nich vám porozprávam niekedy nabudúce, až sa preklíkám miliónom fotiek a videí. No jedno vám viem povedať s istotou: až keď vám domom lomcuje vietor o rýchlosti 250 kilometrov za hodinu, palmy sa ohýbajú v 90 stupňovom uhle, rozrazí vchodové dvere, ktoré štofka odmieta ísť zavrieť, lebo sa bojí, máte srdcO v krku, vtedy si uvedomíte, že vlastne ako dobre nám je tu na Slovensku a VKV (košický vietor) sa od tohto prelomového momentu stáva v mojich očiach len nežným letným vánkom v pozadí patetickej telenovely. No počasie nie je jediná vec, ktorej vnímanie v našich zemepisných šírkach bolo poznačené tropickou cyklónou. O tom potom!


Okuliare // Sunglasses - Giantvintage
Šaty // Dress (link) - Sheinside
Taška // Bag - Sheinside
Sandále // Shoes - Gate
Fotil - Tibor

Po dvoch dňoch sa zas poslušne hlásim. Poctivá blogeřica, čo vám poviem. Sedím si tu za svojim utešeným lenovkom, vyťukávam slovnú predohru zatiaľ čo farba s patetickým názvom (ohnivá iskra) práve preniká do vnútorných vrstiev môjho vlasového stvola a vypaľuje posledné zbytky mojej prirodzenosti. Do uška mi šeptá na celú izbu vreští podmanivý hlas Alexa Turnera, a dnes obúvam jeden veľmi škaredý vraj.trend. Škaredšie sú snáď už len moje turistické topánky. Ale keďže ortopedičnosť obúvam doma nonstop, to som vlastne nonstop cool, ešte dokonca aj predtým než to začalo byť cool? Oh, zacyklila som sa, nevadí. Letmo hádžem očkom na môj vešiak (to je taká tá tiež uber.mega.super.kúl vec, nezbytnosť každej mladej dámy) a zisťujem, že jeho abilita udržať nápor šiat exponenciálne klesá a nebojí sa dať mi to najavo. Tak trochu sa odviazal a jedna strana poklesla o 10 cm oproti druhej,ale však čo, moderné úmenie, línie, všetko ako má byť. Ale nie, nie som zas také monštrum, hneď ako zmyjem to ohnivé zlo čo zo mňa práve robí pseudoredheadku, prediskutujem to s ním a vytriedim zo života 41375 vecí, lebo budem musieť. Lebo malý nano krôčik pre môj minimalizmus ale veľký skok pre šatník, či ako to...
A vy ako? Tiež hejtujete ortopedické boty ako vrchol odevného umenia? Kľudne oponujte, názorom sa ja nikdy nehnevám!
















Okuliare: vymenila som s Tiborom
Čierne rádobysako: z doby kamennej
Šaty (link) - Sheinside
Papučky - H&M
Ruksak (link) - Oasap
Fotil - Tibor

Hneď takto z úvodu vám chcem poďakovať za komenty k minulému článku, je pekné vidieť,že niesom jediný blázon zberateľ a uchovávateľ a že sme v tom spolu! Strašne som sa pri niektorých priznaniach pri rannej káve nasmiala, i stotožnila i sa zamyslela nad životom, díky za to, super ste!

K fotkám, dlho tu nebolo nič čiernočiene s čiernou a šmahom bielej, ale to som hneď napravila. Ak sa vám bude zdať, že šaty sú trochu krátke, tak sú. Ale láska dĺžky prenáša a ja ich nepošlem chudiny napospas osudu, ešte si ich ponosím pokiaľ mi to vek a etický kódex mestskej hromadnej dopravy povolí.

Minule som vám ešte vypisovala o prelomovosti tohto týždňa. Tak už je to tu! Tí, čo videli instakilogram asi tušia vedia, tí čo nie, sa raz tiež dozvedia. Ja som zatiaľ vytešenec roka!

Kedže veľmi nemám čo s časom, dostala som sa i k televízii [zhorím v pekle] a sledujem ako ľudia dávajú Zbohom Slovensku. Ono to až nie je taká špatná relácia, ja im odpustím aj tú občas prílišnú drámu a nádych reality show, lebo ja som po tom taká namotivovaná že až! A to ako nie na odchod zo Slovenska [na to som namotivovaná i bez tejto relácie],ale ako tam tak tí ľudia [úspešnejší] hovoria o sebe, ako čo dosiahli a prečo a každý z nich dôjde k prostému záveru, že: "Treba na sebe makať." Ó áno, poviete si, objavili teplú vodu. Len niekedy to človek proste potrebuje počuť, kúštik vidieť čo sa dá dosiahnuť a potom má chuť makať. Hlavne tvor dezinšpirovaný čo nevie čo s časom. Teda ja. Pozeráte/Videli ste niekto?

Možno sú tieto koncoročné zhrnutia tak trochu oberklišé a aj som si myslela, že tento rok ma to minie, no nakoniec som sa rozhodla podstúpiť to zas. Ako takú očistu i sebareflexiu. Zrekapitulovať, zhodnotiť, zosumarizovať, pripomenúť si pekné chvíle, lebo práve to je to, čo najviac človek, minimálne ja potrebuje/m v tomto pochmúrnom ročnom období a v tejto fáze života, keď síce máte 20, no nieste ani dieťa ani dospelý, ani nič. Papiere na dospelosť síce už dávno mám, môžem legálne piť alkohol, jesť rumbu, šoférovať a voliť, no príbalový leták ako žiť k dospelosti veru nebol a tak pomaly objavujem, učím sa, preháňam a zaznamenávam.

Si nemyslite, že to tu flákam len tak, to teda nie! Včera som sa po týždni vrátila z youth exchange a dúfam, že sa frekvencia príspevkov zasa naladí na klasickú hladinu alfa, lebo popravde aj keď som sa v lete nepretrhla od blogovania, chýbalo mi to trošku.
Zatiaľ som sa však celkom slušne stihla zabývať v staronovej izbici, oprášiť angličtinu na výmene, zapísať sa do novej školičky a dostať konečne po troch mesiacoch nový ISIC (trikrát hurá koncu jedinej nevýhody pomaturitného leta)! Nejakou náhodou som si teoreticky vygooglila aj rozvrh a nie je to až také žalostné ako som čakala.
Okrem iného, mám tisícmilión nových videí do môjho summerprojektu, takže ak sa neustrihám dnes k smrti, tak čoskoro sa zas ozvem! Naschledanou!






 Fejs roka 2013:

Čierne na bielom, podtržené, zarovnané na stred, oparagrafované paragrafmi od výmyslu sveta.
Ono by to bola inak radostná správa, veď kto by sa netešil, že má vystarané o takmerblízku budúcnosť. Koho by nepotešila tá istota, že môže užívať život aspoň nachvíľku s pokojom v duši. Dni, keď ani do tej školy chodiť nemusíte,ale viete,že na vás už niekde za rohom čaká. Ono je to vždy lepšie,keď vás čaká za rohom škola ako úrad práce. Možnože nie,ale pre mňa v tomto štádiu rozhodne áno.
Problém nastáva vtedy, keď vám príjmu na obe možnosti, ktoré ste zvolili a ani z jednej nemáte v žalúdku motýliky a netešíte sa ako budete napĺňať jej študijný plán. Nie je to síce také strašné, možno to bude dokonca fajn. Ale treba urobiť decision a ja som nikdy nebola ten typ čo sa vedel rozhodnúť hneď. Tu a teraz.
To je/bolo stále: čokoládová alebo vanilková, poštová alebo šrobárova, imaginácie alebo filmový festival, spánok alebo ponocovanie, Mihálik alebo Tolstoj, učenie na maturitu alebo Swing Time, nohavice alebo sukňa, poriadok alebo inteligentný chaos. To, čo spôsobuje tento neduh v mojom osobnom živote ani nebudem vyfarbovať. No vraj každé rozhodnutie, ktoré spravíme je správne. Ťažko sa mi však tomu verí pri otázke: "Hospodárska Informatika alebo Kybernetika?"
Ak mi niekto prezradí správnu odpoveď, budem najšťastnejšia.

Takú peknú piesenku som dostala,že tu musí byť:

Keď som v pondelok publikovala moje predstavzatia, ešte som netušila,že sa tak rýchlo začnú aj plniť. Hneď na druhý deň som sa sledom nepravdepodobných okolností ocitla v knižnici a domov som išla už nie sama,ale s Levom. Poviem vám to narovinu, vybrať si knižku na čítanie je pre mňa ešte ťahšie ako vybrať si chlapa takže sme tam s mojou najobľúbenejšou budúcou architektkou strávili krušné chvíle. Kastingu Dominika hľadá knižku sa zúčastnili i také mená ako Hemingway, Nabokov či Dušek, no viete.. Vyhral to (ako ste sa mohli dovtípiť) Lev Nikolajevič aj Tolstoj a ja som si priniesla domov dve nové spolubývajúce - Aničky. Karenina I. a Karenina II.

Včera som už stihla zhltnúť pekných pár desiatok strán a skoro by som aj bola zabudla aké to je. Ten tvorivý pocit čítania. Áno tvorivý, dobre čítate. Pocit, keď sa vám slová premietajú do takého mini filmu vo vašej hlave. A som rada,že som si Kareninu ešte nepozrela vo filmovej podobe, ó áno, veľmi rada. Lebo pozrieť si film pred knižkou, to je hotová zlodejina fantázie a takú chybu som urobila len raz a to pri Dorianovi Grayovi. (Popravde nevedela som to vypnúť,lebo však Ben Barnes a tak).

Okrem iného, myslím si,že práve knižky majú/mali zásadný vplyv na mňa ako blogera-vypisovateľa. Aj keď je pravda,že zoznam prečítaných knižiek za moje pôsobenie na gymnáziu nebol až taký bohatý,no nič to nemení na fakte, že pred gymnáziom som prečítala polovicu, možno aj trištvrtinu miestnej knižnice. Preto čítajte! Kvôli sebe. Veď aj ujo Breza raz povedal: