Rozhodla som sa dať dokopy tipy a triky, lifehacky a môj život recently a vzniklo z toho toto. Trochu káva, kozmetiky, šiat, inšpirácie ba aj vykročenie zo zóny komfortu. Pohodlne sa usaďte/uležte, toto bude trošku nadlhšie.



Jedného pekného dňa mi Veronička Zootová zavolala, že či nechcem dať dokopy môj výber pre ZOOT a tak na pozadí mojich_pred_monitorom_vytečených očí zrodila sa kolekcia toho, ako vidím jar ja.
A čo je teda módna jar v mojom ponímaní? Určite áčkové midi sukne, poltopánky všetkých tvarov a farieb na nohách a pol-bodky na šatách, klobúky, ktoré nám už vetrisko neodfúkne, nesmrteľné roláky, pruhy a prúžky, slnko vo vlasoch a pocit tepla na koži.
Vybrať cca 70 vecičiek a nezblázniť sa pri tom je úloha nie tak ľahká ako sa na prvý kuk môže zdať, no keď som potom zočila kolekciu online, prekvapilo ma, ako vizuálne spolu hrá. Veď kuknite si samy/i/é. Dala som dokopy i tri kombinácie, ktorá sa vám ľúbi najviac?
Kolekcia trvá už len do zajtra!

Ak sa vám vecičky ľúbia, na mojom instoši sa súťaží o dvadsať éčok (20€), ktoré šťastný výherca bude môcť bez výčitiek svedomia a peňaženky oplieskať na ZOOTisku! Stačí mi tam do komentáru napísať, pre_čo sa ešte oplatí žiť a 10.3. čekovať blogový facebook, kde vyhlásim víťaza.
Ja žijem pre lepšie zajtrajšky, pre novú knihu, pre vôňu hrušiek na dlaniach, pre večný svit nepoškvrnenej mysle. Pre_čo žiješ ty?


Rozhodla som sa blogovému svetu predostrieť i to, pre čo žije moja tvár a pokožka. O hruškách tu už bolo povedané až až, no zvyšok sú také life hacky, ktoré mi pomáhajú ráno vyčarovať zo seba decent human being. Začala by som vecičkou, voči ktorej som bola najskeptickejšia. To viete, všetky jútuberky majú plné ústa buzzwordov ako bronzer, primer, báza pod mejkap, báza pod tiene a na videu si ešte aj pod tú bázu pod mejkap sú schopné napatlať bázu pod bázu. (Hyperbola roka 2016)(A ja potom zúfam, že som taká nevzdelaná na poli dekoratívnej kozmetiky) Tak som sa rozhodla pokoriť mýtus a ten mýtus pokoril mňa. Doteraz som si na tvár pred mejkapom napatlala random krém čo som zočila (tak trochu kozmetický barbar som bola) a potom prišiel Max Factor Facefinity primer. Nechápem ako to robí, no môj face je po ňom zamatový sťa nežná revolúcia a to už ani viac klišé slovo som nemohla použiť, a dokonalne pripravený na ďalšie zverstvá, ktoré naňom idem spáchať. Nie som nejaký odborník, ale toto by som odporučila hocjakej kamoške, kebyže hľadá bázu pod bázu.
Potom je tu konečne (!) Dermacol Make up cover u mňa doma až z ďalekého El Nino, lebo u nás v DMku na divokom východe, kde líšky dávajú dobrú noc, o svetlejšom odtieni ako 212 ani nechyrovali. No už mám svoju 208 doma a môj fejs je zasa v harmónii. K tomu som si zadovážila aj jednu farbičku na tvár, Max Factor CC, ktorou sa snažím kamuflovať moje bezsenné noci v Seattli - funguje.
Kokosový olej a jeden veľký hajp okolo neho. Teraz vcelku ľutujem, že som si pred rokom z Filipín priniesla iba málinko vecí, lebo tam to bol doslova kokosový raj, kedže sa to tam všetko vyrába a produkuje a spracúváva. Spomienkou mi ostáva už len tento balzámčok, ktorý si zčasunačas nadžabem pred spaním na pery a potom sa ráno teším zo života, rovnako dobre funguje i obyčajný med, no trošku ráno potom lepí.


Biohar mi pred asi dvoma rokmi poradila jedna slečna čitateľka (čau Monika!) a ono to fakticky funguje! Dosť mi svojho času vypadávali vlasy a tento malý zázrak dokonca spôsobil i rast minivláskov, ak máte podobné issues, za skúšku nič veľa nedáte. Suchý šampón taktiež neraz zachránil moje vlasy a toto je už tuším tretie balenie čo mám doma, som ten typ s autistickými sklonmi k veciam, že keď si raz nájdem niečo čo mi vyhovuje a funguje, zachovávam priazeň aj niekoľko rokov. Tento od ČiernejHlavy mi poradila sesterka, teda vyskúšala som si ho keď sme boli spolu na chate a ešte v ten deň som ho mala doma. Tretia vec, ktorú mi zas poradila Štofka, je Heat Protection od TONI&GUY, ktorý používam vždy pred fénovaním a žehličkovaním a konečne sa tým vyriešil problém s odstávajúcimi vlásočnicami mini_vlasmi. Taktiež pre mňa malý zázrak. Na styling a zafixovanie mojich vlasových kreácií používam vecičky z rady Osis+ od Schwarzkopf a nemôžem byť spokojnejšia.
Rady od bežných neblogujúcich ľudí sa mi v poslednej dobe vyplácajú viac ako od špeci beauty blogeriek a vlogeriek, náhoda? (Som si vedomá, že touto vetou som podkopla nohu i sebe samej, ale tak čo, názor si už urobte sami.)


Nedávno sme s Cibiskitom objavili toto útulné miesto, i keď jeho poloha nie je taká výhodná, určite sa oplatí čo to kvoli Gestu pocestovať. Musím sa priznať, že ma tam nalákal post od Food Tips Košice, no neobanovali sme. Milá obsluha, úplne super priestory a fajnové lievance s ovocím, moja gastroduša odišla domov požehnaná.



Minule som čítala taký článok u Dominiky z Dombydom o blogerskej dôvere a ľudia jej tam v komentároch nakladali ako chodí vkuse na kávičky a do reštík. I som sa tak zamyslela a pozametala si pred vlastným prahom. Došla som k u_záveru, že by som sa asi rovnako opúšťala na jedle a kávičkách aj bez blogu, je to vec, do ktorej som ochotná investovať, taký je život. Ľudia by si nemali nakladať za to, aké preferencie v investíciách majú. #pochodzajedlo


V poslednej dobe často zakotvíme v Šálke Kávy (bývalá Raňajkáren Rozprávka na rohu) a nie žeby som chovala ku inak milému miestečku špeci emócie, no Šálka Kávy ma neskutočne dobrú strategickú polohu, vždy keď sme príliš leniví ísť ďaleko do útrob centra, zapustíme kotvy tu a nikdy to neskončilo sklamaním, takže za mňa super.


Som tak trochu palacinkový maniak a aby ste si nemysleli, že mám rozmaznané chuťové poháriky, minule som si dala palačinky aj u nás v školskej jedálni na TUKE. Chodím tam čoraz menej a menej, dalo by sa to spočítať na prstoch dvoch rúk za semester a to som tam bola v prváku skoro každý deň, nuž neviem čo robia, ale dosť išla úroveň "chuti" dole a tak sa často uchyľujem radšej k obedovým menu kdesi v meste, lebo za približne rovnakú cenu dostane stravu o poznanie kvalitnejšiu a chutnejšiu. A nechoďte na mňa s tým, že za tú cenu a dotáciu mám držať ústa a krok, lebo stojí to vcelku dosť, ešte aj vo Fínsku sme sa v škole najedli za menej a častokrát zdravšie.
Za naj palacinky Košíc korunujem tie z obedového menu v Piano Cafe, druhá priečka patrí Cathedrale, kde si môžete namixovať palačinku podľa svojej chuti a tretia patrí Bonjour.


Prichádza jar a mne sa zas vracia chuť do života s kreatívych raňajok. Doteraz to bolo hlavne o bielom jogurte s müsli, no konečne svitá na lepšie raňajky! A to ešte len keď bude v obchodoch a na trhu plná ponuka ovocia, to budú breakfastporná!

Potrava pre mozog, o tom som tu už tiež neraz vyklepkávala do klávesnice, Nesmrteľnosť je Valentínsky darček odomňa pre môj mozog, Yalomova Keď Nietzsche plakal zasa od Cibiskita pre môj mozog. Ešte neviem podať komplexné hlásenie, ale až dočítam dám vedieť že čo a ako! Napravo malá ochutnávka z Kompaníkovej vyšívanej knižky Aha. (Skúste si to zaspievať po anglicky, sranda ako to sedí)




Neviem čím to je, no všetky inšpiratívne outfity v tomto článku sú vykraftené devami made in Czechsko. Tak vyšlo, češky proste vedia. Či?


Môj život posledných dní sa obmädzil na pár vecí - NAO, s ktorým vediem asi najhlbšie konverzácie posledne, pokémoni, ktorých rozdávam (pokémon do každej rodiny!), burgre, za ktoré raz skončím v pekle a bordový rolák, ktorý sa na mne asi zachvíľu aj rozpadne.



Recently som sa zúčastnila i dvoch zaujímavých vecí, raz som si zamodelkovala pred zeleným plátnom a druhý_krát to bolo workshop Creative Days. Obe boli obrovským krokom mimo komfortnú zónu, lebo ja taký wannabeasociál a hanblivko a tu rovno na mňa vytiahli REDku a ľudí. Woohou.

Ešte stále predávam moju výbavičku, lebo sa chystám prejsť na vyššiu radu. V prípade zájmu píšte na fb alebo kľudne aj na thedominicablog@gmail.com.

Dnes to bol vcelku vyčerpávajúci článok, tak snáď sa vám ľúbil. Ako vnímate blogerky a kávičky? Prípadne nedôveryhodné recenzie beauty youtuberiek? Kľudne naložte/aj mne, znesiem veľa. Alebo mi napíšte ako sa máte a čo tvorí nutshell vášho života, nepohnevám sa!