Sobota v Bratiske sa niesla v znamení Nosené_ho, Kvetu, nekonečných dilemm kde sa najesť a v neposlednom rade kultúrnej vložky vsuvky. Už pred príchodom do mesta hriechu bolo jasné, že nastane ten moment v mojom živote, kedy konečne uvidím i ja nekonečné knihy, ktoré snáď už celá planéta Slovensko videla. I keď som sa napokon dozvedela, že to nevidel skoro nikto (z opýtaných respondentov), takže som sa aspoň cítila menej zaostalo. Ak patríte ku kultúrnym pohanom a Pasáž od Mateja Krena ste nevideli, isto stojí za kuk. Je to tam síce už dvanásť rokov a ak si tam niekto nenaplánuje rituálnu samovraždu skokom do nekonečna, bude i ďalších dvanásť, netreba to podceniť. Vraj sa to však neodporúča klaustrofobikom a iným fobikom, niektorí ľudia to dokonca nezvládnu prejsť, dosť kruté.

  Galéria Mesta Bratislava  



Všetko fotil Cibiscuit, ako zvyčajne.



Okrem Pasáže, na ktorú sme sa obzvlášť tešili, sme si mentálne pochutili aj na kombe Sokol, Szalay, Picasso na najvyššom poschodí galérie, to je však už na osobných preferenciách a asi nie pre každého, za mňa však určo stojí za kuk!




Matej Kren si vytvoril vlastnú Interstellar scénu predtým než to bolo cool a ani špeciálne efekty nepotreboval, to chce kumšt!



Horná svojka pochádza prosímpekne tiež z galérie. To len ak by si niekto náhodou myslel, že sa presúšame po seks_šopoch (to som tak naschval napísala aby mi tu zas nechodili ruské spamy), tak nie.



Nosila som improvizovaný aufit alebo teda náhodné zoskupenie oblečenia ak by som mala pravdu povedať.
_Sveter
_Šaty_ako_sukeň
_Friduša 



  Urban Space  


Samozrejme, že sme ako správni kávoestéti (pozn. red.: ľudia, čo radi pijú kávu na estetických miestach) museli opróbovať všetky možné Prešporské Urbany a ak sa mám priznať, mne sa tie názvy totálne pomišungovali a kde sme vlastne boli (na týchto fotkách) som si musela vygoogliť. Vyšlo mi z toho, že jediné čo som vynechala bolo Urban Bistro (tam bol pán Cibiskit prosímpekne sám). 



V Urban Space nám robila spoločnosť šarmantná Kvetina (od slova kvet), ktorá nám odhalila skutočný pôvod svojho floristického mena. Dali sme si slovenskú kávu s fínskou cenou a tešili sa z offline konfrontácie, teda aspoň ja hej, neviem ako tí dvaja čo vkuse len do tých hľadáčikov toto... Ale to flat white bolo fakt dobré, holt za gramy sa platí.



Fotka tuto dole vznikla vcelku dosť trápno_situačným spôsobom, odchádzame si po vyplatení dopreč a Cibiskit sa rozhodol, že toto proste musí byť zdokumentované. No nechcite si ani predstaviť ten vydesený výraz mladej slečny po tom monštruóznom zvuku uzávierky v sobotňajšom kaviarenskom útlme. Pozdravujeme!