Možno sú tieto koncoročné zhrnutia tak trochu oberklišé a aj som si myslela, že tento rok ma to minie, no nakoniec som sa rozhodla podstúpiť to zas. Ako takú očistu i sebareflexiu. Zrekapitulovať, zhodnotiť, zosumarizovať, pripomenúť si pekné chvíle, lebo práve to je to, čo najviac človek, minimálne ja potrebuje/m v tomto pochmúrnom ročnom období a v tejto fáze života, keď síce máte 20, no nieste ani dieťa ani dospelý, ani nič. Papiere na dospelosť síce už dávno mám, môžem legálne piť alkohol, jesť rumbu, šoférovať a voliť, no príbalový leták ako žiť k dospelosti veru nebol a tak pomaly objavujem, učím sa, preháňam a zaznamenávam.

- čerešňové pivo v nedeľu
- prvá varená kukurica na Hlavnej
- cukrová vata z kolotočov
- zmrzlina o jednej ráno na streche garáže
- odpustené prijímačky na výšku
- palačinky s domácou parížskou šľahačkou od mamči
- arašídy v čokoláde - všade,vždy a veľa
- croissanty o štvrtej ráno na schodoch random bloku
- hnusná studená čokoláda z čajovne, ktorej jedinou devízou je šľahačka
- jahodovomätová vodná fajka s Painterom
- malinový cheesecake na raňajky
- kruhy (v preklade z mamkovčiny: donuty)
- jahody so šľahačkou a live prenosom viedenskej filharmónie v Schönbrunne
A to ešte len začalo..
(Keď to takto čítam, je to riadne vyšľahačkované, no neviem nájsť ekvivaletné synonymum šlahačky tohto slova, je vôbec nejaké?)


Keď sme fotili tieto fotky,to som ešte netušila,že nerobím prijímačky tak prosím zoberte si nejaký ten ohľad na moju neentuziastickú tvár.

Keď som v pondelok publikovala moje predstavzatia, ešte som netušila,že sa tak rýchlo začnú aj plniť. Hneď na druhý deň som sa sledom nepravdepodobných okolností ocitla v knižnici a domov som išla už nie sama,ale s Levom. Poviem vám to narovinu, vybrať si knižku na čítanie je pre mňa ešte ťahšie ako vybrať si chlapa takže sme tam s mojou najobľúbenejšou budúcou architektkou strávili krušné chvíle. Kastingu Dominika hľadá knižku sa zúčastnili i také mená ako Hemingway, Nabokov či Dušek, no viete.. Vyhral to (ako ste sa mohli dovtípiť) Lev Nikolajevič aj Tolstoj a ja som si priniesla domov dve nové spolubývajúce - Aničky. Karenina I. a Karenina II.

Včera som už stihla zhltnúť pekných pár desiatok strán a skoro by som aj bola zabudla aké to je. Ten tvorivý pocit čítania. Áno tvorivý, dobre čítate. Pocit, keď sa vám slová premietajú do takého mini filmu vo vašej hlave. A som rada,že som si Kareninu ešte nepozrela vo filmovej podobe, ó áno, veľmi rada. Lebo pozrieť si film pred knižkou, to je hotová zlodejina fantázie a takú chybu som urobila len raz a to pri Dorianovi Grayovi. (Popravde nevedela som to vypnúť,lebo však Ben Barnes a tak).

Okrem iného, myslím si,že práve knižky majú/mali zásadný vplyv na mňa ako blogera-vypisovateľa. Aj keď je pravda,že zoznam prečítaných knižiek za moje pôsobenie na gymnáziu nebol až taký bohatý,no nič to nemení na fakte, že pred gymnáziom som prečítala polovicu, možno aj trištvrtinu miestnej knižnice. Preto čítajte! Kvôli sebe. Veď aj ujo Breza raz povedal:  

Našla som ho! Našla som spôsob ako na to!
Ako blogovať a nemusieť pri tom pózovať. Možno si poviete: "Oh, toľko inovatívnosti si nemusela" alebo "Čo ťa to napadlo až teraz?". A ja poviem, že tomu predchádzal celý rad patálií ako:

• vyhodenie druhej postele po mojej DávnoZHniezdaVyletenej sestre čiže plenty of space right now (Díky Jakub)
• nájdenie nabíjačky na môjho nabíjača Nikonu.. Už už som si chcela kupovať novú, no chvalabohu.. A ešteže som ju našla skôr ako prišiel nový objekív. To by som si asi trieskala hlavu o stenu.
• musela som sa učiť matematiku a v duchu prokrastinácie... však to poznáte.

Myšlienka NafotiťSiRôzneKombinácieZoŠatníkaČoMiNapadnú (občas si totiž niečo vymyslím a potom sa bojím, že na to zabudnem) a zároveň UkázaťŽeSaNeobliekamLenNaFoteniePreBlog ma mátala už dlhšie. Predtým som si robila len také pracovné fotky do mobilu, nie príliš zverejniteľné. Teraz som to však vykultivovala do pozerateľnej podoby a je vysoká pravdepodobnosť,že niečo z toho ešte uvidíte aj na mne ak niekoho presvedčím aby ma zvečnil. I keď mňa osobne viac baví toto (výber a usporiadanie jazykových prostriedkov šiat) ako pózovanie a vymýšľanie toho, kde si dám ruku a nohu aby som nevyzerala na  fotke ako soľný stĺpec.
Mimochodom minule som čítala, že takýto spôsob podporuje viac predstavivosť ako keď sa človek pozerá len na nejakú osobu navlečenú do šiat. Čiže aj vy z toho možno niečo budete mať! :D Má to síce ešte svoje muchy, nevymyslela som ako vám ukázať silonky, čo je moja hlavná komodita uplynulých dní, no lepšie ako nič, či? A ešte účes..

Takže na úvod štyri kreácie. Mala som to všetko do školy a možno ešte do školy. And maybe funny. Čekujte, ja idem vyjesť malinové želé, teda pardón - Malinový sen v poleve z čokolády. Dozobliekania priatelia!

+ drdol s tou mašľou čo vidíte na sukni
Sako: Carla G. (dôvod prečo milujem secondhandy a ešte že podľa podšívky spoznáš sako!)
Rádoby Korzet na zips (mutant) - Chicnova.com
Sukňa: Niekoho DIY - secondhand - nenechala som sa presvedčiť, že ju nepotrebujem a že je úděsná
Silonky: Ebay (lepšia fotka)
Boty: Peacocks
Mašľa: Ebay

+ čierné bodkované silonky
Tričko: H&M
Svetrík: Somewhere
Mustáš na krku: Rings and Tings
Šortky čo to hrajú na sukňu a zbierajú pohoršené pohľady: Nowistyle
Boty: Newyorker pôvodne s tisíc a jednou hviezdou, očiernené po zásahu čiernej farby na textil
Košeľa: C&A chlapčenské
Korálky: New Yorker
Sukňa: vintidž či vintáž od niekoho z rodiny, sranda, že je v mojej skrini už pekných pár rokov (asi 8) a ako sa mi vtedy nepáčila!
Ponožky: C&A (dojčland)
Boty: Peacocks

Predvčerom som navštívila naše preslulé obchodné centrum Optima. V poslednej [veľmi dlhej]  dobe to nerobím často, lebo no priznajme si, môj šatník veľa znesie, ale Narnia to ešte stále nie je. Sebazapieram a módne sa rúham, áno to som ja. Dominika nových dní. Predvčerom som prišla do H&Mka a videla tam fakt super bodkované šaty. (Vypozorovala som,že to boli asi tie isté šaty čo má aj slečna čo poosuje oblaky) No povedala som si:

"Nepotrebuješ ich!"

Clivo som ich položila nazad, zakývala na rozlúčku. Hodilo by sa aj zašeptať "Nie som pre vás dosť dobrá" alebo "Zaslúžite si lepšiu", no nechcela som to takto ešte viac dramatizovať a vyklišovať, beztak to už vyzerá celé ako scéna zo Shopaholičky. S rozdielom,že ja som úspešne vzdorovala a takto mávala ešte aj klobúku, taške, topánkam a iným. No nie je to prvý takýto môj incident, asi pred troma mesiacmi som takto mávala super svetru čo som si obzerala v GATE možno aj tri mesiace dopredu. Lebo ono pravda je taká, že s mojím šatníkových rezervoárom by som sa asi vedela obliecť aj pol roka tak, že by som mala na sebe stále niečo iné. Možno aj viac, ktovie.

Tí,čo sledujete aj instadekagram mi možno teraz chcete odporovať, minule som tam zavesila novú aktovku, ale to považujme za výnimku! To bola výhodná kúpa a keď niečo také vidíte v obchode, to sa tam proste nenecháva ešte keď máte 25% zľavu! I keď aj tej som najprv odporovala, povedala jej že ju nepotrebujem no keď namňa pozrela tými smutnými vreckami, bolo rozhodnuté.

Okrem toho som si povedala, že budem nosiť od jari (citeľnej, nie kalendárnej) sukne a šaty 25 dní do mesiaca a tých 6 dní si nechávam do rezervy pre nepriaznivé stavy. Však vy viete prečo. Napríklad, že sa mi nebude chcieť! :D  A kedže internetový priestor je neobmädzený, obkukávať môžem koľko chcem. Teda vrámci slušnosti a dostupného webového priestoru. Preto višujem vám v tieto sviatky môj vlastenecký višlist.

Bolo mi povedané, že tieto šaty môžem uverejniť jedine s copyrightom. Sú totižto od môjho blogového parazita, večne preúprimnej, sarkazmom prečipkovanej Andrey The Painter. [nemecky: Andrea von Maler]. A jej skutočné slovenské meno vám teda možno dôjde.
Fotil ma, ako inak, Vrabčiak.

Zas som sa snažila tváriť, že je teplejšie ako v skutočnosti bolo. Ale bolo asi tak teplo ako že non troppo [not too much]. Napriek tomu som si musela splniť svoju psiu povinnosť kvôli milej tete z Japonska a tak sme sa hecli, vybrali ťažko undergroundový spot a čo to nafotili.
Pribaľujem aj jednu piesenku, na ktorú sa už fakticky veľmi teším až ju budem počuť naživo. Instatná husia koža, cello, Štátna filharmónia Košice a Gautier Capucon. Lístky už mesiac visia poctivo na nástenke, zišiel by sa nejaký liek na nedočkavosť..
Edit: Pre malé pobavenie vám poviem, že čo sa skrýva pod sukňou uvidíte v utorok. :D

Deň je vždy krajší keď nejdete do školy. Alebo aj doobedňajšia činnosť včerajšieho dňa sa skladala z návštevy filharmónie a napodobňovania jašteríc ala vyhrievanie sa na štátnom divadle .. :)

& Standa.. Tak trošku výškový rozdiel. :D

Ja & Aďka.. huslistická parťáčka, umelecká chápankyňa, žirafa s opätkami

Niekto sa fotí o zrkadlo, a niekto o gombík. ;)