Je to tu, sezóna VKV začala! (Vysvetlenie tejto skratky si pýtajte u bársktorého Košičana). Niežeby som sa tomu tešila, to teda nie, človek si na také niečo nezvykne ani po 21 rokoch života, no teším sa že okrem vkv, som tu dnes i ja. Tuto na mojom malom pieskovisku, na mojom kúsku kódu, tu pri mojom štvorročnom blogerskom decku. Beriem lopatku a formičku a usilovne pracujem na kapkejku z piesku textu. Zasa si tu vyťukávam svoje bezpredmetné riadky a teším sa z toho. Možno banalita, no po nekonečnej odysee chorého počítača a potom chorej mňa (o tom sa vám tu nebudem sťažovať, no bolo to dosť zlé na to aby mi teraz robila radosť takáto maličkosť), teším sa z každej zdravej chvíle a tak som si dnes dopriala za šálku bezstarostného blogovania. Aj keď popravde nezaslúžim si, mala by som robiť veci prospešnejšie mojej budúcnosti, no čo. Little party never killed nobody či ako sa to?

Po prudko metaforickom  a abstraktnom úvode o čosi pragmatickejšie a o štipku realističkejšie pokračovanie,alebo aj zo života kybernetky po 1497krát. Fínsko sa dalo do pohybu (tým nemyslím tektonicky, ale moje Fínsko, moja nádej, môj nový polročný život, moja aurora borealis každodenná) a pokorila som byrokraciu, ktorá zajtra putuje pekne krásne doporučene do mojej zemi zasnúbenej. Občas keď ma chytí taká fínska nálada, tak si do štvrtej ráno pozerám na youtube a instagrame všakovaké videá a fotky z môjej budúcej vlasti a neviem či si dokážete predstaviť a či vôbec ja dokážem opísať, aký je to pocit. Ale je to také, teplé pri srdiečku, joooj. Domovina volá, odpustite mi patetické vsuvky.^^

Vznik dnešnej obrazovej prílohy sa datuje ešte do doby kamennej do minulého mesiaca, keď naše životy ešte neznepríjemňovali povestné košické vetry, takže pochopiteľne neumrzla som v tom. Koniec hlásenia.












Sveter - druhá ruka
Bundička - sheinside
Nohavice - druhá ruka
Boty (link)(videli ste tu) - oasap

Fotky fotil ako inak Tibor, ktorý včera oslávil narodeninu, čo sme patrične zapili holandským kakaom, zajedli fejk sacherkou a Tiborovými slzami dojemnosti. Všeeetko najlepšie Tibó!



A čo vy? Ako ste sa tu zatiaľ mali? 

Tak sa zas poslušne hlásim doma, živá, relatívne zdravá a hudobne vyšantená po víkende v znamení rohlíkov, paštét, mobilných záchodov a bacardi. Veď ste aj mohli vidieť trošku na instakilograme, že ako sme sa mali. Ale o tom ešte niekedy inokedy, Grejpu vyhradím samostatný článoček nabudúce. Dnes prichádzam s fotkami fotenými pred mesiacom, no padli mi do rany, kedže je na nich zachytený zhodou okolností môj sobotňajší festivalový ohoz. Vy ste sa tu ako mali?

Prv než vyrazím do víru veľkomesta, rozhodla som sa vás vizuálne obohatiť zabaviť novou botanickou sériou z dielne Cibiskita. Povedal mi, že keď z tohto fotenia dám iba 5 fotiek, tak ma prizabije, takže som radšej namixovala výživnú botanickú zmes v strachu o holý život. Taktiež tu môžete zočiť moje nové lásky, ktoré ste už videli i tu a ktoré pravdepodobne dotiahnem aj na Grejp (mega sa teším juj). Prsia pre dnešok ostali doma (vlastne ako vždy) a to je asi tak všetko čo by som vám k tomu chcela dnes povedať. Čavte!

O budúcnosti:
Poslednou dobou prispievam pomenej, no takú peknú message som dostala, že som musela už niečo vyplodiť. Aj tie priority sa zas posunuli o krok ďalej, lebo tak... Ak raz človek nemá istotu a sebavedomie, ani 4875 vínnych praliniek mu ju nevyčaruje, že? Po krátkej odbočke sa z vôd umeleckých vraciam nazad na cestu za vyšším vzdelaním, ktorá mi teda ide podstatne lepšie ako to druhé. Okrem toho, klavesnica mi horí od premotivovanosti, píšem totižto motivačné listy pre erasmusy, držte palce! Ak toto výjde, umriem šťastím, ak nie tak sa hodím o zem asi, ale najskôr sa nestane nič. Každopádne je to topic nr. 1 teraz pre mňa.

O dnešku:
Dnes idem fotiť Killing the Antibull, ak ste z Košíc a pociťujete deficit umeleckého vyžitia, určite sa zastavte na kus performance do Déžavú!

O včerajšku:
Človek by netušil, koľko vzruchu spôsobia kytky na hlave. Podobné pocity mnou zmáhajú ako i slečna z blonďavého vesmíru opísala. Aké jednoduché je v týchto zemepisných šírkach vychýliť ľuďom v trolejbuse zraky z ich bežných rovnovážnych polôh ala pohľadu do blba či do zeme. Niekedy by ma to trápilo možno aj, no teraz sa už len pousmejem a slečnám čo si nás pri fotení v parku skúmajú na prednej kamere pekne zamávam, však mám dajakú francúzsku výchovu [ako by povedala bývalá triedna na strednej, pozdravujem].
A nabudúce ešte väčšie kytky!






Zadok odišiel na dovolenku.







jacket/stará známa - sheinside
sweater/sveter (link) - sheinside
jeggins/džegíny - clockhouse
tights/silonka - ebay
oxfords/boty (link) - persunmall
headband/kytky na hlave (link) - choies
little moustache/malý mustášik - ringsandtings
photos/fotil - Cibiscuit

Tak vám poviem: Nie každému je súdené byť minimalistom. Ja to veľmi obdivujem celé a všetko - najviac to, keď niekto dokáže mať v izbe iba posteľ, stôl a stoličku, no mne také nebolo dané do vienka. I keď pracujem na deštrukcii môjho maximalizmu, každý deň vyhodím nejakú extrémne potrebnú vec a momentálne som na tom lepšie ako pred pár mesiacmi a rokmi. No ajtak sa nájde achillova päta. Nie jedna popravde, aj zo 10. A to som k sebe ešte jemná.
Vybrala som vám tu 8 nepotrebností+1 zdarma, bez ktorých by som vedela žiť, no nežijem. Ale inak som úplne normálna. Poďme na to:

Hodinky. Mám ich celú kopu a ajtak stále meškám [odpustite drahí]. Nie je to zas nejaká miliónová zbierka ani dedičstvo pre budúce generácie [teda okrem wellingtoniek, to je láska], no mám to rada, nemusieť vyťahovať mobil neustále.
Jediný problém má táto utešená kopa, že nemôžu nocovať v mojej izbe. Len raz, len raz... Sa to stalo. Skoro som prišla o nervy a bola som príliš lenivá vstať a odniesť ich niekde do zatratenia. No od toho dňa nocujú na záchode, také surrealistické by som povedala.

V momente, keď som pred pár mesiacmi dostala jabĺčko som vedela, že zle skončím. No a je to tu. Do armády nepotrebných vecí sa pridalo kvantum krytov. Keď ono to nie je také drahé aby nemohol pribudnúť ešte jeden, dva, 254.. Rozstrihajte mi kreditku niekto! Okej preháňam. Už si ani nekupujem, fakt!

Celkovo som dosť úchylná na celé papiernictvo počnúc zápisníkmi, ceruzkami, baliacimi papiermi až po stuhy, dekoračné papiere, obálky, nálepky a všetko. Kedže mi v tom vládne chaos roka, vybrala som aspoň reprezentantov [bože to mi pripomenulo ťažké časy inventúrové] za stuhy [asi sa to volá inak]. Extrémne potrebné v mojom živote, môžem si s nimi vytapetovať záchod alebo pobaliť balíky celej rodine na štyri Vianoce, ale tak viete. Bodkám a prúžkom v papiernictve len ťažko odolám.

Klobúky som nemala síl už vyfotiť,ale tak aspoň záplava baretiek. Kedže ja som taká 'panička' v tomto, normálne čiapky ani nenosím a ku kabátom sa mi to ani nehodí, ale kedže mi má dôjsť parka, tak sa udeje možnožeaj revolúcia. No i samotná parka je pre paničku revolúciou,že?

A nakoniec, moja naj maniačina, aj keď by si mohli myslieť, že sú to tie kryty, tak nie. Lepiace pásky. Elektrikárske, dekoračné, textilné, priesvitné, malé, veľké, srdiečkové, kvetinkové. Dosť si na tom ulietavam, no tu do istej miery poznám svoje práva svoju medzu, takže možno aj preto u mňa ešte nezakotvila žiadna washipáska, lebo sa mi to zdá pridrahé na taký kotúčik.