Pohodové videjko na svete skôr nežbykto čakal. Sama som prekvapená, no na strihanie som sa tak tešila až som to porodila za dva voľné večery. K Pohode konkrétne sa vyjadrím ešte vo fotočlánočku, tuto by som sa chcela vyjadriť len k mojej novej canoneos760D láske, vďaka ktorej sa záberčeky zdarili tak ako sa zdarili. Teda ani už ani nie tak nová, dopriala som si ešte pred bakalárkou, no až teraz sa mi podarilo dať dokopy čosi zmysluplné s čím by sa dalo aj pracovať. Moje vďaky idú touto cestou zootikovi, že nás na našu prvú Pohodu vzal, Tiborovi, že pomohol čoto natočiť a mojim obľúbeným radostníčkam za kopce_srandy.

 

I dostalo sa mi potešenia zapohodovať si. Musím sa vám takto na úvod priznať, že hoc už dávno nie som festivalová panna a čo to som si už zažila, na Pohode som ešte nebola. (#škandál) Preto keď sa ma Veronička zo zootu opýtala, či by som chcela ísť, moc som sa ani nad inou ako kladnou odpoveďou nezamýšľala... 
  Môjho srdca šampi(ň)ón  

Na tohto krásavca, ktorý pojme celý môj festivalový aj iný svet vrámci svojich dvadsaťpäťlitrových možností, sa pozerám už niekoľko týždňov. Najprv na jeho podobizeň na internetoch, potom celý deň na výdajni cez moju zmenu keď konečne dorazil no a následne doma. Obkukávam ho, kochám sa i som ho už aj stihla vyvenčiť. Musím sa priznať, že som veľmi rozmýšľala, či zainvestovať, predsa to nie je najlacnejšia záležitosť pre mladú devu, no presvedčili ma jeho viaceré prednosti - a síce vrecko na 15 palcový notbuk, kvalita (za tú cenu dúfam) a fakt, že spĺňa požiadavky na príručnú batožinu do lietadla takmer všetkých leteckých spoločností! Kedže ja som do lietadiel poväčšine chodila ako gadžovka s ôsmimi aspoň troma taškami, s týmto fešáčiskom nikdy viac! Už na testovacej jazde do Bratisky sa mi veľmi osvedčil, preto nepochybujem že mi bude fajn spoločníkom i na Portugalské_Potulky.

  #lapačkapohody  

Moje festivalové kombo na jeden z dní zahŕňa aj čipkovaný/háčkovaný/whatever top a divotvorné kraťasy s bambuľkami, lapač pohody na krk a klobúčisko na hlavu. Na oká nasadím moje obľúbené festivalové slnečné okuliare, ktoré ma na cestách bezstarostnými dňami plnými hudby sprevádzajú už nejaký ten rôčik no a načo mi je zápisník a ceruzky? Pripravila som si takú kulehu na každého koho stretnem, tak ak sa stretneme - zistíš!

  #summervibes  

Pôvodne som chcela dať tejto fotke nadpis #zmrznutécecky, ale tak zachovajme dekórum... Na pohode ma pravdepodobne uvídíte aj v tomto. Zmrzlinky, ľahký batôžtek a La Sardina Camera vážení! Hajlajter som položila na fotku taktiež zámerne, aj keď v lete si mejkapy až tak nejdem, dve šmuhy hajlajtové na líca môžu narobiť veľa muziky, ibažeby bolo 40°, to máte highlighter aj bez toho...

  #palmičky  

Nenechávam nič na náhodu a v tomto prípade dvojnásobne. Plavky v prípade extrémnych horúčav sú základ prežitia, no kedže nie som až taká exhibicionistka, ľahký kimonoprehoz ma oslobodí od neustáleho kontrolovania sa či svetu neukazujem viac ako treba... No na tieto kombá sa teším hlavne ako ich vyvetrám na lisabonskej pláži! Čo vravíte ale na môj plavkový výber? Palmičky alebo bordó?

  #vlásočnice  

Som si až moc dobre vedomá toho, ako je to na festivaloch so sprchami a stanovou kultúrou, no netreba nič ponechať na náhodu a preto som z balíčka radosti, ktorý mi zaslal Schwarzkopf namixovala takéto festivalové kombo a hneď vám aj poviem prečo. Gliss kurová letná edícia pre slnkom ošľahané vlasy je vysvetlenie samo o sebe, no čo tento got2b divoch v oranžovozelenom? To je trefa do čierneho! Nikto si na festival určite neťahá fény a žehličky a neviem čo, no s týmto sprejčekom si na hlave môžete urobiť estetický festivalový mess len pomocou vašich rúk. Stačí nastriekať na vlhké alebo uterákom vysušené vlasy, rukami vytvarovať a je to! Vyskúšané, otestované, za mňa funguje. Navyše má poistku, takže sa ti ani na chlebík hádam nevyleje. Môj už zbalený.

  #farbámneujdeš  

Teda aspoň ja. Predčasom som urobila v déemku nálet na farebné linky, bola som akurát asi smutná alebo čo a musela som to zahnať nejakým excesom a tak som vybrakovala stojan od miss sporty. (Už som si myslela, že ani neexistujú - #značkamojejpuberty) Popravde hľadala som čo najlacnejšiu variantu týchto výstrelkov, lebo nie je to práve niečo čo by som si patlala na oči každý deň. Síce... už aj do práce som takto divošsky došla, tak nič. Každopádne, mejkapy môžete nechať doma, no farebnosti na oká sú must, festival znesie veľa.


  #kokosovo  

Ak neplánujete na festivale držať bobríka nesprchovania sa, je fajn vziať si so sebou nejakú tú parádu. Ja osobne si strašne idem kokosové vône a tieto Fačky mi totálne padli do čuchových buniek, už len čakám, kedy dá aj Manufaktúra kokosovú kolekciu a potom mi je amen. Alebo skôr mojej peňaženke.

  #suchoty  

Suchý šampón je záchrana nie len na festivale a u mňa doma sa stále nejaký pre prípady prvej vlasovej pomocí nájde. Musím vám ale takto zhurta povedať, že tak ako je ten obal Batiste krásny, jeho vnútro ma nezaujalo. Je to fajn, ok, dá sa,  no ten bielomodrý cottonový tuším od Schwarzkopf mi poskytoval lepšie výsledky a nabudúce siahnem v drogérke asi zas po ňom, či odporučíte niečo iné?

  #vidíme_sa?  

O dva dni. Ja a moja prvá pohoda. Vidíme sa? Určite sa priznaj ak ideš, už som zapracovala na svojej introvertnosti, čomu dopomohla aj zootia práca, a som naklonená rôznej forme interakcie, môžeme si spolu pripiť na lepšie zajtrajšky či ti ukradnem dušu za pomoci môjho canončeku alebo sa ocitneš v mojom pohodovom videu, daj o sebe vedieť ak sa nebojíš!

Blogerka mieni a železnice slovenskej republiky menia, i nepodarilo sa nám usadnúť za fancy slovenský mliečny stôl, no o dvanástej sme už netrpezlivo stepovali pred toitoikovou bránou a na pravé poludnie teda započalo našich dvanásť festivalových hodín. Ako to dopadlo si môžete pozrieť v mojej mini grejp galérii na facebooku alebo tuto poniže vo videjku.



Síce som trochu podcenila situáciu a neurobila toľko videí aby som bola s výsledkom spokojná, no taký je život festival.


Boli ste? Vám sa ako páčilo?

Tento rok som plánovala vyhnúť sa všetkým hudobným festivalom. Že proste NEIN. non, nejdem, nestíham, nekúpim si lístok! No a potom mi v dží_maily pristála ponuka. Ponuka s krycím názvom - ak odmietneš si fakt blbá.
Aj keď letíš štrnásteho o polnoci domov z Milána.
Aj keď vlak do Piešťan ide o 4:04 ráno.
Aj keď si budeš musieť pichnúť kávu do žily asi.
Moja festivalová duša plesá v duchu mladosť - radosť (ešte sa na to cítim), slovo dalo slovo a tak sa v sobotu vďaka slečne nositeľke dobrých správ Veronike ZOOTovej ocitnem na Grejpe, kde budem rozdávať radosť a svetový mier, možno niekoho poteším i odznačikom či zľavovým kupónom (a tajne dúfam, že i na Grejpe budú tetovačky) a tak. Okrem mojej imaginárnej radosti tam bude i opravdická Výdejna radosti, takže ak si zo ZOOTu niečo v priebehu týždňa pred festom objednáte, môžete si to vyzdvihnúť na Grejpíku, čím spojíte príjemné s užitočným príjemným, čo sa vskutku môže hodiť tým, čo niesú z ČR či našeho hlavného mesta.




Kedže ako som už vyššie naznačila, v prvý deň festivalu budem ešte v Itálii, na festival dorazím (ak so Smelým nezaspíme vo vlaku a neodvezieme sa do Bratislavy) okolo pol desiatej ráno a pevne verím, že stihneme slovenské mliečne raňajky (čo je mimochodom parádny nápad a virtuálne tlieskam) a som rada, že sa konečne budem môcť zúčastniť aj tých kreatívno_zaujímavých podivností alá urban markety a iné intelektuálne šialenstvá, na ktoré som sa furt v sobotu chystala, no horúčka noci piatkovo_festivalovej (ifyouknowwhatimean) mi vždy skrížila tieto ušľachtilé ciele. Okrem José Gonzáleza, MØ, Katarži a iného audiovizuálneho potešenia, mojou supertajnou misiou bude vás informovať o tom ako to tam vyzerá a čo sa zaujímavého deje navôkol a samozrejme teda i v ZOOŤákovskej ambasáde cez moje a_sociálne siete - FB a instakilogramy.

Ak ste ešte neprestali čítať a idete na Grejp a našli ste sa aspoň v jednom z nasledujúcich bodov:
- chcete ochutnať fínske Salmiakki (ja to fakt vezmem so sebou a znechutím pol festivalu)
- máte nezadržateľnú túžbu ocitnúť sa v MOJOM GREJPOVSKOM VIDEU (veď to poznáte, niečo na štýl mojich letných)
- chcete zistiť kto sa v skutočnosti skrýva za týmto pochabým internetovým denníčkom (viem, že sa vás páru nájde)(ja som inak mega hanblivá v týchto témach, takže to bude pre mňa duševná challenge haha [naozaj som napísala haha?])

...tak zanechajte koment alebo správu na fejzbukoch alebo na insta alebo pošlite holuba, dymový signál alebo čo a kľudne aj počas festu, budem celú sobotu školoonlinepovinná. Ťažko sa pohrávam s myšlienkou dostať do videa vás, ľudí čo to tu chodia obkukávať a čítať, pohľad z druhej strany virtuálnej reality. No uvidíme ako to nakoniec celé dopadne! Tak čo, vidíme sa?

Možno sú tieto koncoročné zhrnutia tak trochu oberklišé a aj som si myslela, že tento rok ma to minie, no nakoniec som sa rozhodla podstúpiť to zas. Ako takú očistu i sebareflexiu. Zrekapitulovať, zhodnotiť, zosumarizovať, pripomenúť si pekné chvíle, lebo práve to je to, čo najviac človek, minimálne ja potrebuje/m v tomto pochmúrnom ročnom období a v tejto fáze života, keď síce máte 20, no nieste ani dieťa ani dospelý, ani nič. Papiere na dospelosť síce už dávno mám, môžem legálne piť alkohol, jesť rumbu, šoférovať a voliť, no príbalový leták ako žiť k dospelosti veru nebol a tak pomaly objavujem, učím sa, preháňam a zaznamenávam.

Po ťažkých dňoch upratovania, samozrejme ako za trest aj na moje meniny uplynulé, sa konečne hlásim s fotkami z košického vzduchu. Neboli skoro vôbec v pláne, no do karát nam hral západ slnka a parádne svetlo, tak prečo nie? Ako inak, fotil ich Vrabčiak s mojím milovaným [teda jeho, ja ho iba milujem] objektívom ak by vás to zaujímalo [asi aj hej kedže v komentároch často padajú otázky ohľadom fotovýbavy]: 50 mm f/1,8 od canonu [čítaj: kaňonu]. To že fotky fakt neboli v pláne vidno na mojom čisto pure nature [pjur nejčr] ksichte, ale s tým si už dlho hlavu nelámem. Čím som staršia tým menej toho na seba džabem a Vrabčiakovi sa to tiež pozdáva [asi].
Okrem upratovania, náplňou práce mojich uplynulých dní bolo: rezanie, strihanie, vystrihovanie, vymýšľanie, lepenie, zháňanie, jedenie 86% čokolády [ak sa to ešte dá nazvať čokoládou] a  pitie meruňkového bieleho čaju [ako vidíte,závislosť ma neopúšťa]. Čo vzniklo z tejto vražednej kombinácie sa dozviete možno čoskoro a možno neskoro.
Taktiež sme včera v letnom kine [festival Leto v parku] zhliadli  s Vrabčiakom film Intouchables a veľa veľa sme sa smiali, odporúčame! Letné kino je takisto od včera do neviemkedy pred auparkom a zajtra dávajú Nevinnosť, ktorú sa tiež oplatí vidieť [myslím tú českú, nie americké odrody o uchylných telocvikároch a nadržaných roztlieskavačkách].
A ak sa vám náhodou zdá, že v tomto článku je príliš veľa zátvoriek, asi máte pravdu.

The first month of holiday is over and i summarizes my July.

4.7. Good festival [Dobrý festival] in Prešov [Delňa]
Amazing start of summer, the band IneKafe live!

We met our Mrs.Teacher of Slovak language! :D In photo: my classmates and our teacher.

Me and Marietta in tent. :D

hard working :D

Standa,Mariett,me..