Život beží nezadržateľným tempom a ja pridávam prvý aufitový článok z Lisabonu. Uau. Včera či_kedy som sa vrátila z Barcelony, moja prvá vizita v Španielsku, aj keď nejeden hrdý katalánčan s vlajkou v okne by sa ohradil, že v Katalánsku, ale okej, pointa ostáva, že je strašne super vrátiť sa do Lisabonu, kde budovy hrajú všetkými kachličkami a kde nevládne enviromentálno_kolektívna depresia. (Hovorte si čo chcete, ale na tienisté stránky rodnej hrudy človek len tak nezabúda všakže). Tak som tu, v zrekonštruovanej Graçe.  Lebo Lisabon je mesto permanentne under reconstruction a občas sa im podarí aj čosi dokončiť. Okrem toho, žeby som sa mala teraz učiť si strašne veľa kreslím v rôznych kútoch mesta, hľadám nové cestičky domov zo školy a snažím sa menej spať. Lebo už len tri mesiace sa tu môžem bezbreho bahniť v týchto kachličkách a potom hybaj domov písať diplomovky. A potom...? Ktovie.
  Palehound - Healthier Folk   

  #ootd  
  wannabeleather_jacket   - má štyri roky hej?
  plátená Frida na taške   - ide sa pretrhnúť od nosenia, doslova, fňuk
  sukňa s gombičkami   - taká moja úchylka
  boty   - krízové Primarkové riešenie Portugalskej zimy



A vy sa tu ako máte?

Porto je mesto pokreslené, viac ako Lisabon. I rozhodli sme sa s Cibiskitom zvečniť tieto vizuálne bláznovstvá na videu a tak som si nimi pretancovala.
Malé, kedže sme začali až na posledný deň, ale poteší.

Lisabonský život je riadna divočina, to vám teda poviem, až som celkom oblogonemela. No nastal čas oprášiť klávesnicu, lebo čuduj sa svete, Slovensko došlo do Lisabonu. Teda popravde, maďarsko-slovenská aliancia za fotografiu, sám Cibiskit. A tak sa zo mňa stal na pár dní turistický sprievodca a tomuver, že toto mi ide na jedničku. Bol by zo mňa asi fajn alternatívny turist gájd. Prvý oficiálny deň sme teda odštartovali v srdci i duši Lisabonu, tak trošku turistickom overhype, ale uličky Alfamy vynechať neslobodno, to si isto zapíšte.




Fotky od Cibiscuita.

Azory. Súostrovie na polceste do New Yorku, v strede ničoho. My sme sa v novembri ocitli na hlavnom z ostrovov - São Miguel a tuto vám predostieram moje impresie. Lebo Azory si bárskde človek vygoogli, ale takto som ich videla ja. Magično, kde na vrcholku hory počuješ svoj dych a kde sa tráva tak trochu inak zelená. Pomiešané spomienky a vizuálne fragmenty, ako by to už ani nebola pravda. Lebo už len to ti po výlete ostane kdesi v podvedomí. Naozaj sme tam boli, alebo to bol iba daydreaming?

Ani som nechcela rekapitulovať, no potom mi došlo, že to bol fakticky vcelku zásadný rok pre moju osobu. A že rekapitulácie sú super, tak aspoň pre seba. Let's go!
2016 bol rok kedy
- sa mi celý život zvrtol, a mala som prsty od inkoustu
- som dostala pred meno titul baklažán bakalár, a vlastne nijako to môj život neovplyvnilo až na tú agóniu očných kŕčov pred monitorom než som tieto písmenká pred meno vytesala. Avšak práve tieto dve litery boli mojou vstupenkou do už polovybaveného Lisabonu, to nevzdáš!
- som tak trochu menej blogovala a viacej participovala v realite
- som mala prvú opravdickú prácu kde som musela komunikovať s ľuďmi a bolo to celkom super, moja rokmi pestovaná introvertná záhradka dostala riadnu nakladačku bagrom medzi oči a ja som sa zas o kúsok zmenila. Pochopila ako fungujú ľudia a hodila za hlavu všetok stud
- som celé leto strávila vo výdajni radosti, čiže som leto (skoro) nemala
- som si kúpila intergalaktické topánky, s odstupom času to nepovažujem za až tak múdru investíciu
- som bola prvý krát na Pohode a takto sa mi tam páčilo!
- som prečítala veľa kníh
- som predala moju prvú zrkadlovku, ku ktorej ma viazal veľký sentiment, kedže som ju dostala na osemnástku a kúpila si premakaný Canonček a vysnívanú 50tku 1.4ku
- blog oslávil šesť rokov a vo výročnom dotazníku som sa dozvedela strašne veľa vecí, ktoré sa ku mne normálne nedostanú a ktoré ma v značnej miere motivujú písať ďalej
- som sa odsťahovala do Lisabonu
- som spoznala dievča, ktoré je Ja len z inej zemepisnej šírky. Hejka Laura.
- som navštívila Azory a ocitla sa tak v strede ničoho, na ostrove plnom opitých ľudí, prenádhernej prírody a kráv
- som hrala na air drums v zadnom sedadle auta zatiaľ čo Laura hrala na air guitar a bolo to mega. Naša fiktívna kapela prežila celé tri dni zadných sedadiel
- som mentálne dozrela, prefarbila sa na svoju prirodzenú farbu po pár týždňoch v Lisabone vyšlo moje celé mentálne dozretie navnivoč, zmyl ho oceán, temer jedným šmahom vlny
- som išla do Paríža, celkom sama, stretnúť sa s Ivanom. Bolo to super, asi by som o tom mala tiež niekedy napísať, boli sme anti turisti a anti taxi a náramne si to užívali.
- som urobila svoj prvý asynchrónny tcp/ip server a prvú fazuľovú polievku (v ten istý deň, náhoda?)
- môžem povedať, že som sa naučila solídne variť
- som to dotiahla na úroveň A1 portuguese
- som spolu s francúzkou a nórom urobila prvú robotickú case study o tom, či robot môže mať autoritu
- som strašne veľa meškala, lebo ja som už taká osoba
- sme sa na vianoce doma nepohádali a oco neskritizoval žiadne jedlo
- som zažila totál portugalský silvester
- som prekonala hranice niekoľkých štátov i svoje vlastné, niekoľko krát.


  #ČoSomNosila  
Moje obľúbené outfity v detailoch, klik na fotku pre celý článok.
My fav looks in details, (For the whole article of each of them, just click on pic)