Ťažko je žiť ľahko, povedal mi raz random chlapec vo vlaku po ceste dom z Grejpu na rodnú hrudu, no prechodom z letnej ľahkosti bytia do jesennej hyperaktivity i tento výrok by bolo vhodnejšie prispôsobiť podmienkam a zadramatizovať si v plnej kráse - ťažko je žiť ťažko! No ale fakticky, nie je to už také medolízačstvo, na dennom menu zo závodných športov praktizujem aerobik pre mozgové bunky alebo aj shit kybernetika got serious, do toho všetkého crossfit pre obe hemisféry v podobe husličkovania, zasa randím s Kunderom a keď sa zadarí, i vás tu stihnem obšťastniť (snáď nie obsmutniť) mojimi kučeravými myšlienkami. Času málo a záujmy by som vedela súkať z rukáva priam rýchlejšie ako random() no a to som vám ešte nehovorila, že i na españolčinu chodím, lebo môžem. Jedna duša by sa z toho všetkého aj spotila, no ja obrňujem mentálnu schránku entuziazmom na počkanie a sebaľútosť dnes prenechávam slabším povahám. ¡Hasta luego amigos!







 Bundička > Shein (find here) < JacketKošeľa > French Toast (2. ruka) < Shirt Midi teatrálna sukeň > Shein (find here) < Midi skirtBoty > Toms (Urbanlux) < Wedges •••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••




  Vy sa ako pasujete s deficitom času?  

Máme za sebou prvé tri týždne nového semestra a ja sa ujedajúc hrozne_dobré_hrozno nestíham ani pozastaviť nad tým, ako rýchlo sa čas míňa, keď ho vyplníte vysokoškolskými povinnosťami. Až tuto teraz sa po_zastavujem. Na štvrtkový večer dávam času spiatočku, unavenému telu horúci kúpeľ, vyťaženej mysli venujem dnes spánok pred polnocou a blogu nový post. Svet je zas nachvíľu v harmónii.




Kabelka, ktorá pojme celý môj žensko_študentský svet od múdreho zošita, cez liter vody po tisíc a jedno pero (však čo sa budem šetriť), dáždnik i slnečné okuliare, kozmetickú taštičku a príklepovú vŕtačku, je mojím novým naj spoločníkom na divoké dni vysokoškolské. Takisto ako aj moje prvé červené konzervy/konverzy/kontroverzy, ktoré som si dopriala na staré kolená. Nosila by som ich teraz ku všetkému, lebo sa v nich fasa dobre uteká. Aj keď sa mi absolútne nehodia. Aj keď sa s nimi cítim na 12. A možno aj vyzerám. Ostatok už asi poznáte. Košeľa zo sekáča, kabát zo Shein a túto megasuper sukňu mám odtiaľto, kde sa bohužiaľ vypredala a ani inde som ju už nevidela, jedine jej sivý ekvivalent. Je z takého hrubšieho materiálu, takže do tejto jesennej sychraviny ideál.



Fotil ma Tiborisko.

Vy ako zvládate svoje životné úskalia?

Tak sa zas poslušne alebo teda skôr neposlušne hlásim zo slnkom zaliateho Bulharska (kvetnaté reči bezhraníc,ale čo, dovolenka znesie veľa), aby som vás zabombardovala tisíc a jednou fotkou. Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa niekedy na blogu objavia takéto fotky, kde bude viac kože ako šatstva, no viete sajdre padajú ako hnilé hrušky, zábrany odplavilo morä... No snažili sme sa to nafotiť tak, aby sa nikto nemusel na mojom blogu prežehnávať alebo čo.

Ku plavkám, je dosť riziko objednávať takýto citlivý artikel z netu, no toto bola jednoznačne trefa do čierneho kvietkovaného, materiál je veľmi nežný a sadli mi asi ako žiadne iné doteraz. Teda aspoň ja sa v nich dobre cítim, váš názor si rada vypočujem taktiež, ale moju žensko.materialistickú lásku k nim to nijak nepoškvrní. Ani dokonca na kúpanie ich nenosím aby mi ich more nezožralo, lebo škoda by bola!

Momentálne tu završujeme náš šiesty deň (fotky sú z tretieho, nestíhačka), váľame na manželskej posteli naše ugrilované telá a ráno sa chystáme zabehať si na pláž. Snáď tentokrát vstaneme, držte palce!



































Plavky (link) // Sheinside
Ružový prehoz (link) [videli ste aj tu] // Sheinside
Okuliare // Choies
Náušnice (link) // Oasap

Ou jé! Neviem či som to niekde spomínala, ale popravde až včera som mala poslednú skúšku! Aj keď ja som si prázdninu určila už 9teho júla, stále tam bolo čosi, kameň na srdci, väzeňská guľa prizváraná o nohu a iné nepríjemnosti. Dobre no, trošku preháňam, tri týždne ma to skoro vôbec netrápilo, no tieto posledné dni, tesne pred dňom Pé (ako programovanie) som bola ako pravá psychopatická žena šlahnutá PMS a to veru nebolo príjemné pre nikoho v okruhu 200 metrov. Ono to fakt nie je sranda, hlavne keď do letného semestra fakt nemôžem nič prenášať kvôli Fínsku. Takže som si užila kvalitné nervy, no teraz je už všetko ako má byť, jednorožce grcajú dúhu, svetlušky svetluškujú v letnom kine, na nohách mám ponožky s králikmi a užívam ten beztrestný pocit. Nie je nič krajšie, snáď už len Čajkovského koncert pre husle v Dé dur.

K letnému kinu by som sa ešte vrátila a kedže som úchylák na české filmy a včera sme jeden klišé no výživný zhliadli, tak 10 pravidel jak sbalit holku si pozrite, ak chcete. Osmiala som si život fakticky! Okrem toho sme boli aj na Vejšku aj keď som ju už videla s Maliaricou v kine,ale tak dobrý český film nie je zlý. No a dnes ideme na Kandidáta, lebo som ten typ, čo si také filmy pozerá rok po veľkom haló. Klasika. Žiadne iné filmy už asi nestihnem v júli, no ak ste z KE, letné kino je podľa mňa taký letný must! A keď tu takto o kinách, v augustovej filmovej šnúre odporúčam 100ročného starčeka čo vyliezol z okna a zmizol, kvalitný švédsky snímok ponúka rozkošný priam nenútený humor. Švédi vedia.

Fotky boli fotené už ani neviem kedy, ale díky za ne zas patrí Tiborovi, ktorý si práve užíva na Volte a pozdravuje, že zajtra uvidí Arctic Monkeys, lucker. Tak sa zatiaľ majte!


















Klobúk - H&M
Okuliare - New Yorker
Košeľa - secondhand
Hotpanty (link) - Sheinside
Taška - nowistyle
Boty - H&M

Dnes budem písať o povrchnostiach ženského sveta. Raz za čas rok ma popadne taká slabá chvíľka. Lebo predsa len som žena, takže ak dnes čakáte hlboké reči zo života mladej kybernetky, zabudnite na to a s kľudom angličana sa presuňte k obrazovej prílohe tuto o pár skrollov nižsie alebo ku davajhetke o jeden článok vyššie. (spublikujem za 5 minút)

V pozadí mi bežia Nákupné maniačky (nesúďte ma) a v pravidelných intervaloch sa mi zastavuje mozog nad tým, čo dokážu mladé i staršie ženy pustiť z úst. Ďalšia vec, ktorá ma dostáva do kolien je slovná zásoba a lokálna glorifikácia slova EXTRAVAGANTNÝ. Všetko je extravagatné a keď to nie je extravagantné, tak je to fó-pá, why not. Keby niekto monitoroval výskyt týchto slov v oboch sériách, určite by to došlo do trojciferného čisla. No ak odhliadnem od bezvýznamných nascenárovaných konverzácií a vykonštruovaných intríg, tento pořad ma extravagantným zvláštnym spôsobom baví. Nahliadať do cudzích šatníkov a bytov (hlavne pri extravagantných zaujímavých personalitách, myslím fakt zaujímavých, nie kurióznych), prípadne sa trochu počudovať a tak, lebo v každom z nás je kúsok stalkera, iba žeby nebol. Čo vy? Odsudzujete alebo milujete?

Fotky boli fotené ešte pred týždňom, no kedže mám teraz vďaka Cibiskitovi veľkú zásobáreň obrazového materiálu, dostali sa na rad až teraz. Niektoré boli dokonca fotené na ajfon, lebo to tak chodí, keď človek nemá po ruke širší objektív ako 50tku. Tipnete ktoré?



















Mandarinkový bralet (wuhuhu aká poetka som) (same here) - Sheinside
Záclonová sukňa - Chicnova
Boty - ázia
Okuliare - Choies
Vak na vodu ala kabelka - od sestry
Fotil - Tibor

Fascinujú ma ľudia a ich stopy. Stopy, ktoré si navzájom zanechávame v životoch. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by vyzeral váš život, keby ste z neho zmazali čo i len jednu stopu/človeka/rozhodnutie? Ja často. Fascinuje ma ten sled nenáhodných náhod a často sa snažím vykresliť si alternatívny život. Zmeniť čosi. Bársčo. Od malých zmien ako zmeškanie električky až po veľkú, ako že by som nikdy nezačala hrať na husle. Poviete si, jasné, ako môže jedno zmeškanie električky zmeniť život? Mojej mamke ho napríklad rovno zachránilo. Zmeškala túto električku. No nechcela som zachádzať až do takejto melancholickej roviny.
Viete ako to vždy končí? Toto moje vykonštruovávanie? Dospejem k u-záveru, že takto ako je to teraz je to správne. Všetko je ako má byť a žiadnu stopu by som v konečnom dôsledku vymazať nechcela, nech je akokoľvek bolestivá či pálivá, lebo formuje. Chtiac či nechtiac, úmyselne či neúmyselne, naše existencie sú formované cudzími otlačkami, tak ako aj my sami formujeme svoje okolie. Nekonečný cyklus akcií a reakcií, ktorého výsledkom je život sám. Život.zip. Tu a teraz.
Čo ma naučili špeciálni ľudia:
- že brokolice sú malé stromčeky (cutenessnessness as f*ck)
- že aj malý ale úprimný kompliment dokáže veľké veci
- že arašídy a magnum sú najlepšie ingrediencie na nočné prejížďky autom
- že ak ste k niekomu novému prudko raw, môže sa stať, že to ustojí a vymení za vlastnú raw.nosť a vznikne z toho niečo špeciálne
- že hejt plodí hejt a hejty stoja veľa zbytočnej energie a času, ktorý by sa inak dal použiť na stokrát lepšie veci
- že sa treba viac usmievať a smiať sa poriadne nahlas
- že objímanie sa zdvíha náladu o 37,4%
Viete čo je na tom všetkom super? Na tých veciach so stopami a so vzájomným ovplyvňovaním? Že to dokážeme regulovať. Dokážeme si dokonca tie životy skrášliť,lebo každý si je svojho šťastia processorom či ako sa to... A to stačí len menej hejtu a viac pekných slov. Funguje!

Fotky boli fotené pre pár dňami, čiže nemajú nič spoločné s minulým článkom o farbení vlasov, len toľko k nim.

Po dvoch dňoch sa zas poslušne hlásim. Poctivá blogeřica, čo vám poviem. Sedím si tu za svojim utešeným lenovkom, vyťukávam slovnú predohru zatiaľ čo farba s patetickým názvom (ohnivá iskra) práve preniká do vnútorných vrstiev môjho vlasového stvola a vypaľuje posledné zbytky mojej prirodzenosti. Do uška mi šeptá na celú izbu vreští podmanivý hlas Alexa Turnera, a dnes obúvam jeden veľmi škaredý vraj.trend. Škaredšie sú snáď už len moje turistické topánky. Ale keďže ortopedičnosť obúvam doma nonstop, to som vlastne nonstop cool, ešte dokonca aj predtým než to začalo byť cool? Oh, zacyklila som sa, nevadí. Letmo hádžem očkom na môj vešiak (to je taká tá tiež uber.mega.super.kúl vec, nezbytnosť každej mladej dámy) a zisťujem, že jeho abilita udržať nápor šiat exponenciálne klesá a nebojí sa dať mi to najavo. Tak trochu sa odviazal a jedna strana poklesla o 10 cm oproti druhej,ale však čo, moderné úmenie, línie, všetko ako má byť. Ale nie, nie som zas také monštrum, hneď ako zmyjem to ohnivé zlo čo zo mňa práve robí pseudoredheadku, prediskutujem to s ním a vytriedim zo života 41375 vecí, lebo budem musieť. Lebo malý nano krôčik pre môj minimalizmus ale veľký skok pre šatník, či ako to...
A vy ako? Tiež hejtujete ortopedické boty ako vrchol odevného umenia? Kľudne oponujte, názorom sa ja nikdy nehnevám!
















Okuliare: vymenila som s Tiborom
Čierne rádobysako: z doby kamennej
Šaty (link) - Sheinside
Papučky - H&M
Ruksak (link) - Oasap
Fotil - Tibor