- čerešňové pivo v nedeľu
- prvá varená kukurica na Hlavnej
- cukrová vata z kolotočov
- zmrzlina o jednej ráno na streche garáže
- odpustené prijímačky na výšku
- palačinky s domácou parížskou šľahačkou od mamči
- arašídy v čokoláde - všade,vždy a veľa
- croissanty o štvrtej ráno na schodoch random bloku
- hnusná studená čokoláda z čajovne, ktorej jedinou devízou je šľahačka
- jahodovomätová vodná fajka s Painterom
- malinový cheesecake na raňajky
- kruhy (v preklade z mamkovčiny: donuty)
- jahody so šľahačkou a live prenosom viedenskej filharmónie v Schönbrunne
A to ešte len začalo..
(Keď to takto čítam, je to riadne vyšľahačkované, no neviem nájsť ekvivaletné synonymum šlahačky tohto slova, je vôbec nejaké?)


Keď sme fotili tieto fotky,to som ešte netušila,že nerobím prijímačky tak prosím zoberte si nejaký ten ohľad na moju neentuziastickú tvár.

Hlavne ten zmäääätok. Mám akúsi blogerskú krízu stredného veku. Neviem, možno je to len tým počasím alebo čo, no aj včera keď som otvorila trendbook a videla tam milión nových článkov a dva milióny nových blogov pochytil ma akýsi divný pocit. Všetci sú do toho takí horliví a ja neviem čo so sebou. Džej Kirschner v jednej pesničke trefne vystihla moju situáciu: "Už nemám čo povedať, všetky slová tu už boli." Ako keby sa minuli frázy,slová a myšlienky. Obsadil ich niekto iný alebo sa proste všetky do jednej zrazu ošúchali..
Anyway, považujem za občiansku povinnosť vás tu informovať (ak o tom ešte neviete), že veď GOOGLE READER končí! Týmpádom končia aj followeri. Na jednej strane som rada, konečne naoko prestane ten hon za followermi, ktorý sa tu rozpútal i keď je dosť pravdepodobné že to len zmutuje do inej podoby. Na druhej strane som nerada,lebo neviem ako budem sledovať moje milované blogy som musela nájsť iný reader a síce Feedly, no ja som klasik a tak trošku autista hlavne v tom, že mi vadia také nemilé i nemalé zmeny. Nie som si istá či už sa to rieši toto niekde na blogoch, skôr mi to pripadá ako keby Slovensko zasa zaspalo dobu. Každopádne, od 1.7. už nebude viac maličkých milučkých štvorčekov na našich blogov. Sad but true. Teda ak ma nechcete nadobro stratiť, čo ja by som bola nerada keby že ma stratíte, tak vám dávam alternatívne zdroje energie a to bloglovin a fejzbuk:
  Okrem iného, včera som prežívala veľmi búrlivé chvíle so sebou samou. Moje prvé šošovky, no nebola to práve prechádzka ružovou či v mojom prípade zelenou záhradou, ale som to zvládla a som na seba aj patrične hrdá,lebo to čo sa dialo v kúpeľni.. Harakiri je slabé slovo. A ešte ako som ich potom vyberala, no hotová ekologická katastrofa! Desí ma predstava že to budem robiť zas. :DPrikladám aj nejaké tie fotky, kebyže ste sa momentálne unudili k smrti. A ešte aby som ukázala, že aj tu v Košiciach máme fotogenickú uličku a že moje hanblivé ja prežívalo druhú revolúciu, lebo náhodných okoloidúcich nebolo práve málo. Neviem prečo sa čudujem ako, desať metrov od Hlavnej..P.S.: Strašne ma bavia vyryté životné pravdy na dverách toiletty v Tabačke, inštinktívne volím stále tie isté dvere a furt sa smejem [okrem inej hlavnej činnosti v týchto priestoroch]. Lebo ajtak sme všetky len epizódami!