Možno sú tieto koncoročné zhrnutia tak trochu oberklišé a aj som si myslela, že tento rok ma to minie, no nakoniec som sa rozhodla podstúpiť to zas. Ako takú očistu i sebareflexiu. Zrekapitulovať, zhodnotiť, zosumarizovať, pripomenúť si pekné chvíle, lebo práve to je to, čo najviac človek, minimálne ja potrebuje/m v tomto pochmúrnom ročnom období a v tejto fáze života, keď síce máte 20, no nieste ani dieťa ani dospelý, ani nič. Papiere na dospelosť síce už dávno mám, môžem legálne piť alkohol, jesť rumbu, šoférovať a voliť, no príbalový leták ako žiť k dospelosti veru nebol a tak pomaly objavujem, učím sa, preháňam a zaznamenávam.

Budapeštianske články mám síce predpripravené, no aby ste sa jej neobjedli, dnes takto so srdiečkami na lakťoch a čipkami na ponožkách sa vám ukážem. O pár dní presúvam svoje pôsobisko do Českej republiky a kedže tam presúvam celý svoj život [nie navždy ale akože si tam beriem pol izby], určite o tom všetkom budete ešte čítať! Naschledanou!










Klobúk, svetrík: Choies, Sukňa: Frontrowshop, Silonky: Pimkie, Ponožky: Ebay, Kabelka, náhrdelník: Rosewholesale, Boty: Reno, Kabát: Persunmall

Ja som to normálne nevydržala. Včera som strihala donemoty do dva a pol sekundy som sa nastrihala a dokonca od začiatku, že aj tých 40 sekúnd čo som vám spomínala na fb som zahodila a začala nanovo s ekvalizérom nastaveným na pomaly mimozemské hĺbky aby mi to pasovalo do rytmu! No a ako som to tak strihala, tak trošku mi došiel materiál, lebo sú tam strašne rýchle strihy a teda od zúfalstva z chýbajúcich 15tich sekúnd som išla načerpať inšpiráciu do nemenovaných košických podnikov a dnes je to vonku!
Nechcem o tom veľa rozprávať, však si pozrite (na 720p kvalite!):


Keby niekto nevidel minuloročné, tak tu.
A keby to niekoho zaujímalo, točilo sa na Nikon D3100+50mm f/1.8G a iphone 5. :)

Nejakou podivnou konštaláciou hviezd sa mi plnia túžby rôzneho charakteru, od materiálnych až po tie nemateriálne. Jednou z materiálnych bola aj taká zelená dlhá a ochkala som o nej tuto, no a to som ešte netušila že si ma sama nájde. To,že mi v skrini visí už nejaký ten piatok alebo dokonca dva mesiace, nekomentujem.. No a o ostatných veciach sa nepatrí hovoriť na blogu,ale je to dobré!
Smutné: super ľudia mi odídu preč na školy => Pozitívne: to bude výletov!

Ale inak:
- Stretla som veveričku
- Varená kukurica je láska
- Sa smejem a často bez príčiny
- Ešte stále neviem prejsť jeden level v CandyKraš
- Objavila som u nás doma super piknikový kôš (poďte na piknik!)
- Môj osud je spečatený elektronickou návratkou, budúca kybernetička, teší ma (nie že si fandím,že doštudujem,ale idem tam a to sa počíta nie?)

"Inštalácia talianskeho umelca Eugenia Percossiho Black and White je vstupenkou do sveta, v ktorom sa realita mieša s ilúziou a skutočnosť až s novou imagináciou. Čiernobiela izba s dobovou atmosférou a vernými kulisami z tridsiatych rokov je natoľko autentická, že vyvolá pocit, akoby tu bola odjakživa. Všetko od nábytku, podlahy, valčekov na stenách, postele až po doplnky a dokonca aj kvetiny, všetko je šedivé, akoby staré a zabudnuté. Strnulé, hibernované, zasnené. Práve kontrast čiernobielej izby, do ktorej môžete nazrieť aj zvonku a sveta farieb prichádzajúceho s prekvapenými divákmi, Percossi využil ako výrazové prostriedky dvoch nerozlučne spätých protipólov života a smrti. Aj tu kontrasty znamenajú predpoklad pre vzájomný súlad a podmienenosť existencie. Percossiho izba je prázdna, avšak úplne a do každučkého detailu zariadená. V spálni sa za svitu lesknú drobné doplnky a toaletné potreby, ktoré akoby tu pred chvíľou niekto zanechal. Hala zase ponúka posedenie v dvoch dobových kreslách, očividne vysedených. Šedý odtieň celého interiéru, nábytku a doplnkov vzbudzuje dojem neskutočnosti a ilúzie miešajúcej sa s atmosférou nostalgie a spomienok. Izba Virginie Woolfovej bola výrazom ženskej slobody, Percossiho izba je bližšie k archetypu kolektívneho nevedomia, s ktorým autor tak rád pracuje. Percossi paradoxne osvetľuje tieňom a svojím až röntgenovým pohľadom odkrýva veci temné, zabudnuté, bolestivé, iluzórne a pominuteľné. Venuje sa tematike smrti, pominuteľnosti života a vecí, ale fascinuje ho i ilúzia a more nekonečných hypotéz. Imaginácia a sila vizuálneho vnímania podriadeného citovému prežitku ho radí medzi najosobitnejších súčasných umelcov. Inštalácia ponúkne návštevníkom jedinečnú príležitosť stať sa na okamih súčasťou minulosti, dostať sa do starej čierno-bielej fotografie a vniknúť tak do nostalgického sveta spomienok a nabáda k myšlienke, že realita je tou najhlbšou imagináciou." [zdroj]

Videla som takmer všetky "diela" Bielej noci, nebudem sa vyjadrovať k ostatným, no táto izba bola práve jedna vec z tých, ktoré sa naozaj oplatilo vidieť!

Po mnohých hodinách strihania, vyberania hudby [ani si neviete predstaviť aké je to náročné vybrať tú najvhodnejšiu], točenia, užívania si jedinečných okamihov leta je to tu! Netreba to veľa obkecávať, video hovorí za všetko. Podľa možností ak to váš compjuter zvládne dajte si kvalitku 720p, ak nie aj 480 je postačujúca.  Snáď ste si leto užili aspoň ako my. :)

Za pár hodín sa to zasa začne. Našťastie mám z leta enormné zásoby všeliakých fotiek tak vás nimi nebudem obťažovať teraz, ale až neskôr v dobe inšpiračnej prázdnoty. Teraz len fotky z posledného dňa ničnerobenia.  Tento deň je potrebné si zapamätať a vybaviť si ho kedykoľvek to bude nutné, lebo jediné na čo bude tento školský rok môj mozog myslieť bude: oznamko, šaty na stužkovú, maturita, vysoká škola, oznamko, šaty na stužkovú, maturita, vysoká škola, oznamko... Takže tak.