Ako som tak nahrala video a začala sa vŕtať v mojom youtube, zacnelo sa mi. Pozerala som svoje videá a sakra, kde sa podela všetka ta kreativita? Skoro úplne som prestala natáčať bežné radosti života a to ma moc mrzí, veď som si aj kúpila riadnu mašinu, aby som to mohla všetko dokumentovať. Keď som sa ďalej pitvala v týchto myšlienkach, došla som k záveru, klasickému, že moje veci pre mňa neboli dosť dobré, moje vysoké nároky ma stopli v tvorbe, totálne. No keď sa tak nad tým zamýšľam, riadna hlúposť, lebo tvorba videí v mojom živote sparkuje veľa joye, ako by povedala Marie Kondo a práve k tomu by som sa chcela tak nežne vrátiť. Robiť veci, čo ma bavia najviac napriek tomu, že s výsledkami nie som na 100% spokojná. Na blogu sa mi to už podarilo, ten ma baví stále viac a viac a život ma učí, že nemusí byť všetko dokonalé. A hlavne, menej je niekedy najmenej a viac a tak. A tak sa lúčim so slovami, že robte čo vás baví, len tak. Pá.