Zajtra to budú dva týždne čo mi moje zodraté päty omýva atlantický oceán a čo som sa nezmohla ani na bodku na blogu. Život tu plynie o hodinu pozadu, o čosi pomalšie a predsa rýchlejšie. Nikto sa nikam neponáhľa a predsa sú hodiny akosi tesnejšie. Asi ako Lisaboňské uličky. Prvé dni boli bezstarostné. Bez školy, administratívy, povinností. Ľahkosť bytia sa vznášala nad spoločnými raňajkami a piesok bezstarostných dní vytriasam z batohu na prednáškach ešte dodnes. To, že ma život chce niečo dôležité v nasledujúcich piatich mesiacoch naučiť som vedela už v momente prekvapenia, keď som sa dozvedela, že žijem so štyrmi chlapmi. Chlapcami, pardónček. A že ma učí, to by ste kukali. Zajtra to budú dva týždne čo som tu a dvadsaťtri rokov čo som na svete. Nie je to nádhera?

  Cage the Elephant - Cigarette Daydreams  



Pokračovanie nabudúce, adeus! Ak vás niečo zaujíma k budúcim témam, pýtajte sa!
LISABON II. - Ako bývam.
LISABON III. - Life is a beach!
LISABON IV. - ...