Tento minipidi vtáčikovský overal bude bystrému oku dlhodobého čitateľa isto povedomý. A ak nie s radosťou vám ho pripomeniem. Ležal mi v skrini asi rok lebo
a) je extrémne krátky
b) a škandalózny
no neposunula som ho ďalej lebo
c) sa mi strašne páči
d) vedela som, že raz príde jeho chvíľa
e) ak nepríde tak si ju urobím
f) už som hovorila že sa mi strašne páči?
V duchu hesla "dovolenka znesie veľa" v preklade "v zahraničí ťa ajtak nikto nepozná" som sa doňho v jeden milánsky sparný deň nasúkala a odvážne cupitala talianskymi uličkami. No veru poviem vám jedno, keby som so sebou nemala také nebezpečné chlapčisko ako je Smelý, neviem neviem či by som bola taká odvážna cestovateľka. Hlavne po tom, čo sme videli hlavnú stanicu Milano Čentrále o desiatej večer - nemožné sa stáva možným, kniha džunglí a podobne. Morálne ponaučenie pre dnešok  alebo aj staré rímske porekadlo teda znie - "Lastovičky na šatách ich dĺžku vôbec ale vôbec nezachránia, tak si pribaľ do kabelky chlapa alebo slzný plyn moja zlatá!" (A ajtak sa ich nevzdám!)