Tak a som doma! Teda už asi dva dni a to som stihla už aj byť dva dni v škole, dvakrát utekať na električku a dokonca aj zaspať na cviko, skrátka nelením. Dokonca aj fotky do článkov mám poctivo naškrečkované od augusta, no nejako nevychádzam s časom. Nejdem sa tu sťažovať, čas je napriek tomu vyplnený krásne, no trošku ma to mrzí, že vás tu takto zanedbávam. Ako odčinenie som si pripravila mini seriál (znie to mega dôležito až mi je smiešno), ktorý vyplynul zo situácie a síce išli sme na mini predškolskozačiatkový prednarodeninovýn výletík do Budapešte spojený s jednou návštevou v Bratislave (ale o tom potom) a ja ako blogo.žena praktická a puntičkárska zároveň, na štyri dni som sa zbalila  do jednej farebnej paletky založenej na farbách môjho nového kabátu. Ani som si nemyslela, že sa v ňom budem cítiť tak ako by som to povedala... taká svoja?

Okrem tohto siahodlhého vysvetlenia krajiny pôvodu môjho nápadu, dnes moja telesná schránka slávi vek 21 rokov a kedže môj rozum si také vysoké číslo narozdiel od tela zjavne nepripisuje, v školskej knižnici ma čakala trojeurová upomienka a v škole aplikácie databázových systémov. Čo viac si môže mladá dáma priať na narodeniny?