Syndróm skúškové mám dajme tomu za sebou, no jeho ďalekosiahle následky ma mátajú a budú mátať tuším ešte hodnú chvíľu. Lebo to je tak, keď ste zavretí medzi štyrmi stenami, počítate trojfázy, odvodzujete nejaké šialené integrály, do toho nežne prokrastinujete, nemusíte chodiť za jedlom, jedlo chodí za vami (díky mami) a potom zrazu veľký tresk, zem sa rozostúpila, MAIS zazelenal a všetko sa skončilo. Zrazu na babkinu telefonickú otázku, že čo robím, neodpoviem učím sa,ale že čítam si. Nie skriptá, ale normálne beletriu. Samu seba som dnes šokovala touto odpoveďou. Lebo sny sa zhmotnili. Sny o lepších zajtrajškoch, beztrestnom užívaní si a pestovaní kreativity, ktorá doteraz len nesmelo klíčila kdesi v krabičke od Ramy. Veľmi sa jej tam nedarilo, keďže som ju málo zavlažovala časovým elementom. No teraz? Vylialo sa namňa 112 litrové vedro času a ja si to ešte ani nestíham uvedomovať. Plánujem však moje pomyseľné vedro s touto relativistickou veličinou výhodne zameniť za dve vedrá nápadov, ktoré som počas najplodnejšieho obdobia roka pečlivo pozapisovala, a presadiť moju kreativitu do obrovského skleníka. No uvidíme, ako to dopadne.
Cez skúškové bola mojou jedinou cenou útechy hudba, dobezvedomia som skrobblovala Kataržu /:Katarziu/, obohrali sa mi všetky platne s klasikou a vrcholom zábavy bolo audiovizuálno, napríklad aj táto reklama na Jacobsove okuláre. To je všetko, čo by som k tomu chcela povedať. Bežím preč, lebo v mojej kvetinkovej perine ma čaká polozaspané prekvapenie, čaute!
























Okuliare: NewYorker; Košuľka: nowistyle; Sukeň: AxParis; Ponožky: ukradla som sestre, doteraz to nevie; pseudokonverzy: ázia; Taška ala vak na vodu ako by povedal môj ex: od sestry

Fotil ma: Tibor
Ak by niekto z nesmelých anonymov z asku chcel čosi riešiť, fotiť, byť fotený, kľudne sa odanonymujte, nehryžem/e, aj keď...