Do správ a emailov mi chodili všakovaké otázočky ohľadom kaviarensko_povaľačskej kultúry v Košiciach a kedže ich nebolo málo, rozhodla som sa raz a navždy spísať, ako fundovaný kaviarenský povaľač prvej triedy, všetky moje obľúbené miesta. Lebo to tu na východe nie je také stratené ako sa možno na prvý pohľad zdá a lebo sa tu o tom veľa z vás chodí presvedčiť na vlastné oko (teda súdim podľa počtu správ). Bez otáľania poďme teda na to:

•   Halmi Café   (Hlavná 21 - treba vojsť do podchodu a potom hore schodmi) - ak uchmatnete balkónik (je len pre dvoch) tak máte super výhľad na Hlavnú ulicu teda v preklade najkrajšiu časť Košíc, ak neuchmatnete a predsa chcete výhľad tak kaviareň  Dias v Panta Rhei  (Hlavná 72), väčší balkónik no z inej strany Hlavnej zasa
• Ak máte chuť na palačinkáreň -   La crêperie Bonjour   (Kováčska 9) má čarovný interiér a je drahšia,    Cathedral Caffé and Crêpes   (Hlavná 28) je cenovo dostupnejšia, občas bývajú klavírne a iné koncertíky
•   Raňajkáreň Rozprávka   (Hrnčiarska 17) v uličke remesiel - krajšia; alebo   Raňajkáreň Rozprávka na rohu   (Hviezdoslavova 2)

• Povinnou jazdou pre cezpoľného je podľa mňa   Republika Východu   (Hlavná 31) - kaviareň celá po východniarsky včetne menu a majú fajnový starožitný interiér
• Čo sa kávy týka, mojim skalným favoritom a nehynúcou klasikou v lete či zime je   Trieste   (Uršulínska 2) - naj káva; druhá naj káva v   Intermezze   (Bočná 4), kde je aj zaujímavý hudobno_ladený interiér no tam už moc nechodím a ešte jeden tipčok - v   Piane   (Hlavná 92) majú cellini kávku (veľká lahoda keď sa nepripáli) a fajnú štrúdľu
• Z esteticky príjemných miestečok ešte snáď   Smelly Cat   (Zvonárska 6) - starožitný interiér alebo   Little Havana  (na rohu tam kde sa Biela stretáva s Kováčskou ulicou) - malá útulná presklená kaviarnička

•   San Domenico   (Dominikánske Námestie 3) -  rawbiohešteg jedlá
• z kultúrnych svätostánkov sa nedá nespomenúť   Kasárne Kulturpark   (Kukučínova) - fajn miesto na krátku pauzu, pekný park a možno chytíte aj nejakú výstavu či koncert no v neposlednom rade vynovená   Tabačka Kulturfabrik   (Gorkého 2), kde nájdete ako kaviareň tak i Tabačka Bistro a popritom i všakovaké eventy od workshopov po koncerty, filmové premietania ba aj sobotňajší trh

Fotky k článku sú z môjho a cibiscuitovho instakilogramu.

Ak ste si na návštevu Košíc zvolili práve toto super obdobie, keď ich máme celé skrznaskrz rozkopané, tieto miestečká vám výletík aspoň trošku vykompenzujú. Snáď.
Ak ste z Košíc, prezraďte, kde chodíte na kávu?

Prvá septembrová nedeľa, prvý z mojich cestovateľských restov -  filipínsky článok. Na Filipínach sme s orchestrom strávili jeden celý júlový týždeň (minulý rok) a kedže som sa so Štofkou dostala do rodiny, naskytli sa mi priam ideálne podmienky na moje antropolo a zoologické pozorovania:
- enormne obrovsko_gigantický hmyz - hlavne pavúky a motýle
- filipínčania nepoužívajú pri stolovaní nožíky. To bol pre nás asi najväčší kultúrny šok, krájať párku či rybu lyžicou bolo viac než zábavné, no možno to vysvetľuje ich nekonečnú mierumilovnosť
- malinkaté sladké banány, ktoré sa ti zmestia do dlane proste chceš
- ako prvú info v novom susedstve sme dostali naznámosť, že sused griluje psy
- je zaujímavé sledovať ako sa mení mcDonaldovská ponuka v rôznych krajinách sveta - raz sa stalo, že užuž odbaľujem burger a zrazu ryža. Celkovo vo všetkých filipínskych fastfoodoch dominuje ryža a je zaujímavé ako pristupujú k jednotlivým triviálnym problémom - do nápoja nedostanete slamku ani viečko aby ste neprodukovali zbytočný odpad
- Filipínčania milujú sladké. Všetko sladké. Od ľadového čaju cez fialovú extra sladkú zmrzku až po ovocie a zemiaky. Majú z nich sladké úsmevy.
- krajina kontrastov - malé koníky, párky a banány pre veľké rodiny s veľkými autami
- vďaka pobytu v rodine sme mali možnosť ochutnať filipínske mango - v roku 1995 uznané za najsladšie ovocie na svete alebo rambután čo v preklade znamená chlpatý (niet sa čomu čudovať)
- ďalšie divotvorné ovocie - atis - ktoré pestoval ocko našej hostiteľky a ktorého chuť by som definovala asi takto: "when banana was hanging around with peach", inak veľmi divné, nevedela som sa rozhodnúť či mi chutí alebo nie
- daň za pobyt na rovníku - prežili sme si tajfún sily 3/4 a poviem vám teda, že toto zažiť nechcete. Neskutočne to otriasalo celým domom, ja som sa teda moc nevyspala no Filipínčania to brali ako another búročka, spali si doslova s kľudom angličana Filipínčana

Foto_dokumentácia a to doslova, súhrn fotiek z mobilu.


V lietadle ma prekvapil hlavne aktuálny a fajnový výber hudby a filmov, každý si príde na svoje. Takisto obedy a večere vo vzduchu častokrát lepšie ako na zemi, no ajtak naj boli dezerty!


Na Dubajskom letisku sme strávili asi 6 hodín a najviac ma na ňom bavila tá rôznorodosť národov, taký obrovský multikultúrny (hlavne teda ázijsko.africký) úľ.


Nikdy nevieš čo piješ!


Do Manily sme prileteli neskoro večer (+- s tými všetkými časovými posunmi) a v našom hosťovskom domčeku nás čakalo suši, životné challenge započali.


Extra sladký čaj a extra sladká zmrzka, to ste ešte mali vidieť tie európske dilemmy - piť či nepiť, predsa nie je to taká sranda piť vodu z kohútika (a jej produkty) na rovníku.


Psychadélia v backstage. 


Naša Eris nás pred koncertom v Parku vzala na výlet do Intramuros tzv. Stará Manila alebo teda kúsok Španielska v Manile.



Aj takto vyzerá fastfood na Filipínach. Ryža, všade samá ryža a mini vajíčka!


Generálka pred koncertom v parku, najextrémnejšie podmienky evr, asi tak sto stupňov bolo večer, vlastne ako celý čas všade v Manile.


Áfterka, na túto noc mám veľmi divoké spomienky, San Miguel sa dostal na čiernu listinu.


Naj donaty na svete!

 
Pôvodne sme mali ísť na túru na sopku tam kdesi v diaľave, no pre nepriaznivé počasie sme nakoniec zakotvili v zábavnom parku Tagaytay.

 
Mestská hromadná doprava na ázijský štýl.

 
Posledné momenty v našom hosťovskom domčeku, divotvorné suveníry a dedkova zbierka značiek.

 
Filipínčania nemajú GATE 13. Náhoda? Ja si myslím, že nie!


A to je vše přátelé, prežili sme tajfún aj 549 hodinovú cestu a v hlavách a kufroch si odniesli so sebou kúsok Manily.

Ak by vás zaujímala aj prvá časť ázijskeho dobrodružstva, klik sem.

Tento minipidi vtáčikovský overal bude bystrému oku dlhodobého čitateľa isto povedomý. A ak nie s radosťou vám ho pripomeniem. Ležal mi v skrini asi rok lebo
a) je extrémne krátky
b) a škandalózny
no neposunula som ho ďalej lebo
c) sa mi strašne páči
d) vedela som, že raz príde jeho chvíľa
e) ak nepríde tak si ju urobím
f) už som hovorila že sa mi strašne páči?
V duchu hesla "dovolenka znesie veľa" v preklade "v zahraničí ťa ajtak nikto nepozná" som sa doňho v jeden milánsky sparný deň nasúkala a odvážne cupitala talianskymi uličkami. No veru poviem vám jedno, keby som so sebou nemala také nebezpečné chlapčisko ako je Smelý, neviem neviem či by som bola taká odvážna cestovateľka. Hlavne po tom, čo sme videli hlavnú stanicu Milano Čentrále o desiatej večer - nemožné sa stáva možným, kniha džunglí a podobne. Morálne ponaučenie pre dnešok  alebo aj staré rímske porekadlo teda znie - "Lastovičky na šatách ich dĺžku vôbec ale vôbec nezachránia, tak si pribaľ do kabelky chlapa alebo slzný plyn moja zlatá!" (A ajtak sa ich nevzdám!)

- v preklade do jazyka vysokoškolského posledná šanca chytiť zameškané prázdniny za pačesy a vytrieskať z nich i poslednú kvapku pomyseľnej slobody
- mesiac byrokracie - istá smrť, to proste nechceš
- mesiac kedy mám narodky (!)
- mesiac kedy sa enormná kúpa ceruziek, zošitov, diárov a washi pások nepovažuje za psychickú poruchu nýbrž (milujem tieto české divné slová) nutnosť a priam psia povinnosť, už som spomínala, že september milujem?
- taký pondelok jesene
- návrat do kultúrneho života - nová divadelná a filharmonistická sezóna *yay*
- slivky, orechy, šípky
- mesiac, kedy sa skôr či neskôr ide do školy (nebojte, aj na psa mňa príde mráz škola)
No nie je super?




  #OOTD  
Šaty - jeden z tých dobrých lupov na Shein čo do materiálu i šitia // videli ste pred rokom
Králičie ponožky - detské F&F // v celej kráse v mojom ponožkovom poste
Boty - Oasap // videli ste v tajfúnovom príspevku
Kabelôčka - Babkine DIY
Okuliare - Choies // videli ste v tomto alebo tomto poste




Fotil - Cibiscuit

Hovorí sa, že ak chcete spoznať pravú tvár človeka, posaďte ho za spomalený internet. Ja ako človek pestujúci mentálny masochizmus, rozhodla som sa overiť toto staré porekadlo a hľa - zasadám za vyčerpané dáta (spomalené) v Štiavnických vrchoch (kde maximum je prosím pekne Edge) [=čiže spomalenosť na druhú] a dva dni dávam dokopy článok, ktorého výroba by ma normálne stála asi tak dve hoďky čistého času. Tak snáď aspoň bude stáť zato a trošku vám vyinšpiruje tento prvý septembrový deň!






Ďalší z blogov, ktorý si podľa mňa zaslúži oveľa viac čitateľstva než sa mu dostáva - ONEPLUSME. Citlivé úpravy fotiek, vzory a materiály plus Patríciin zmysel pre detail vytvárajú výživnú vizuálnu zmesku.




Nekonečné strunové kvarteto. Proste vezmi guličku, prenes ju na nekonečnú mriežku a čakaj. Počuješ? Pridaj ďalšiu. A ďalšiu. A ďalšiu. Naj to funguje na desktopoch, na mobiloch si to tak neužiješ. Vymysleli to Islandčania, asi za nekonečných polárnych nocí, nečudujem sa im.



Tak ako video killed the radio star, tak i instagram valcuje blogy využívajúc najvycibrenejšiu ľudskú neplechu - lenivosť. Stačí pár skrollov, dvojklikom oddeliť zrno od pliev páčivé od nepáčivých a pocit vizuálnej uspokojenosti je na svete. No i túto bohapustú ľahkosť bytia možno pozdvihnúť na vyšší stupienok, teda spojiť príjemné s užitočným a tento v podstate mentálny idle time venovaný bezbrehému skrollovaniu skrížiť novou brázdou v šedej kôre mozgovej - niečo nové sa naučiť. Nevravím, že to má byť práve francúzština a isto existujú i iné podobne orientované insta accounty, no mňa tento špeciálne zaujal. Na @frenchwords nájdete každý deň nové slovíčko (takisto s prepisom výslovnosti). "Every day, a new French word to discover. Why? Because French is beautiful."



Podpora lokálov to neznamená len lajkovať handmade počiny na Sashe, no i páčikom či pekným slovom potešiť mladých nádejných fotomágov akým je podľa mňa aj Mitsu v Darkroome, kde nám ukazuje svoj sureálne rozprávkový svet. Tak klikaj!



Minulý mesiac som okrem iných dofinišovala i tieto dve utešené knižky, ktoré vo mne zanechali plno dojmov a pojmov. Dnes vám ich servírujem takto pekne pospolu, lebo ich miera divnosti je temer rovnako vysoká. Tak pekne poporiadku.
  BORIS VIAN - Pena Dní  
Vianovský svet mi sproviti nebol veľmi pochuti, na začiatku som sa cítila akože - what the fuck I am reading; no akonáhle som sa naladila na Vianovskú vlnu, žrala som mu každé slovo jeho surealistického sveta, v ktorom steny menia svoju veľkosť napríklad aj podľa hudby, kde sa tancuje kmitáčik alebo kde pušky rastú zo zeme vďaka ľudskému teplu. Celou výstavbou diela som bola v konečnom dôsledku očarená, ako nenápadne speje od dokonalého života a blahobytu do totálnej dekadencie a tragédie. Ak vás knižný sureál baví, táto knižôčka je rozhodne must-read.
  RICHARD BRAUTIGAN - V Melónovom Cukre  
Nemali by sme súdiť knihu podľa obalu, no v tomto prípade je to veľmi vyrovnaný súboj. Myslím teda slovenskú verziu. Krásna zvonku i zvnútra. O vnútornú krásu sa postaral Brautigan - to je jasné, no a o tú vonkajšiu (a i trochu vnútornú - knižka je ilustrovaná skrznaskrz a každá strana je tak umeleckým dielom) Daniela Olejníková.
Na otázku o čom je knižka V Melónovom Cukre je len veľmi ťažké podať exaktnú odpoveď. Dej sa odohráva v jaZMARe (v anglickom originále iDEATH), kde má slnko každý deň inú farbu, kde tigre jedia rodičov a vysvetľujú aritmetiku a kde skoro všetko, všetučko je uhnietené z melónového cukru. Na druhú noc po dočítaní som musela začať čítať zas, lebo Rišo so mnou dokonale vy_mindfuckoval. Knižku chcem určite prečítať aj v angličtine, lebo už len preklad iDEATH na jaZMAR ma značne zmiatol, tak som zvedavá aký pohľad na vec dostanem potom.


"Interaktívne" knihy od Keri Smith sa stávajú už pomaly klassikou a ich preklad do rôznych jazykov ich sprístupňuje i tým, čo sa s angličtinou moc nekamarádia. Ja síce preferujem anglické verzie, no pred odchodom do Fínska som mojej najobľúbenejšej kybernetke venovala slovenskú verziu Wreck This Journal = Odviaž sa, aby sa mala s kým odviazať kým tam niesom. Totálne mi táto verzia zapadla do konceptu našich interných vtípkov. & Siahnuť po niektorej z týchto knižiek nebude isto šľap vedľa ak hľadáte inšpiráciu na dárek!


>>Aj keď o pár dní (ehm pár, asi tak tri týždne) budem zas.o.rok.staršie oslávenča, nejako netúžim po ničom špeciálnom po čom by som netúžila doteraz. Skorej sa už duševne pripravujem na môj tretí vysokoškolský ročník a moje infantilné ja kričí - desiatový box! Na ZOOTe som ahkala nad kadejakými, až sa mi polovica vypredala *smutný pohľad*.
>>No ešte viac ako že budem hladná sa obávam toho, že budem smädná a ťahať so sebou furt plastové fľaše nie je pekné ani praktické no a kedže je to pre mňa fakt dennodenná záležitosť, tak už dlhšie pokukujem po nejakej dlhotrvácnejšej, no vybrať si spomedzi všetkých tých equa, bobble, my bottle, fake my bottle a neviem.čím.všetkým.ešte je o držku.
>>Ale predsa by sa čosi našlo, asi na narodky obšťastním svoju knižničku Penou Dní!


Covery od Postmoderného Jukeboxu som prvý krát začula v nitrianskej čajovni a po páru pesničkách som okamžite vyťahovala ŠAZAM a zisťovala čo je to zač. Počnúc dňom nasledujúcim, prešla som si obdobím totálnej závislosti na ich verzii Creep (Radiohead cover) a vďaka tomuto zoskupeniu i taká hudba od Taylor Swift sa pre mňa stáva znesiteľnejšou! Veľmi príjemné prerábky, z ktorých mojimi favoritmi sú Habits (Tove Lo cover), All About That Bass, Shake it Off, Fancy či Wiggle.

Po dvoch dňoch dopísané, blogovať bez funkčných internetov je istá samovražda, tak sa porúčam! Dovi!