Keď som v pondelok publikovala moje predstavzatia, ešte som netušila,že sa tak rýchlo začnú aj plniť. Hneď na druhý deň som sa sledom nepravdepodobných okolností ocitla v knižnici a domov som išla už nie sama,ale s Levom. Poviem vám to narovinu, vybrať si knižku na čítanie je pre mňa ešte ťahšie ako vybrať si chlapa takže sme tam s mojou najobľúbenejšou budúcou architektkou strávili krušné chvíle. Kastingu Dominika hľadá knižku sa zúčastnili i také mená ako Hemingway, Nabokov či Dušek, no viete.. Vyhral to (ako ste sa mohli dovtípiť) Lev Nikolajevič aj Tolstoj a ja som si priniesla domov dve nové spolubývajúce - Aničky. Karenina I. a Karenina II.

Včera som už stihla zhltnúť pekných pár desiatok strán a skoro by som aj bola zabudla aké to je. Ten tvorivý pocit čítania. Áno tvorivý, dobre čítate. Pocit, keď sa vám slová premietajú do takého mini filmu vo vašej hlave. A som rada,že som si Kareninu ešte nepozrela vo filmovej podobe, ó áno, veľmi rada. Lebo pozrieť si film pred knižkou, to je hotová zlodejina fantázie a takú chybu som urobila len raz a to pri Dorianovi Grayovi. (Popravde nevedela som to vypnúť,lebo však Ben Barnes a tak).

Okrem iného, myslím si,že práve knižky majú/mali zásadný vplyv na mňa ako blogera-vypisovateľa. Aj keď je pravda,že zoznam prečítaných knižiek za moje pôsobenie na gymnáziu nebol až taký bohatý,no nič to nemení na fakte, že pred gymnáziom som prečítala polovicu, možno aj trištvrtinu miestnej knižnice. Preto čítajte! Kvôli sebe. Veď aj ujo Breza raz povedal:  

Lebo som zistila, že tieto fotky sa akosi stratili v tomto internetovom toku. Aj keď to nie je nič brand new, tú supermegaostrosť (okrem poslednej) Vrabčiakovi nemožno uprieť!
Náplňou mojich dní je momentálne CISCO, maturitné otázky zo SJ, HTML, writingy z AJ, CSS, maturitné otázky z M a francúzština. Čiže prázdniny ma obchádzajú akosi, no kupodivu dobrovoľne. Povedala som si, že keď už som tie štyri roky nepracovala, tak aspoň teraz.
Radšej vám tu teda priložím staršie fotky, než by som mala fotiť tú horu zošitov a samolepiaciach papierikov v kombinácii so zvýčazňovačmi a i.
Snáď si tieto dni užívate viac ako ja, i keď zasa nie je to až také strašné, ten pocit po dobre vykonanej práci a zistenie, že to somnou ešte nie je také zlé ako som si myslela.

Konečné svitá na lepšie časy! Alebo teda minimálne aspoň svitá a svieti. Fotky sú z dňa, keď sme dostávali vysvedčenie zdrap papiera so známkami. Dnes vám tu toho veľa nepoviem, idem zas do fotošopu upravovať ten zázrak čo sme dnes nafotili, sa tešte!

Taký dojemný článok som mala napísaný a tak sa mi k nemu nehodili tieto fotky, že ich tu dám takto bez ladu a skladu. Aby ste vedeli. Narečnila som sa už dosť minule a ďakujem vám za virtuálnu podporu v mojej predmaturitnej kríze, ste skvelí! :} A môj super muž mi pořídil fotky aby sme spoločne dokázali, že aj v Novembri sa to dá! [asi]

Tak teda, Zbohom Zbraniam, zostali len ruže a ja.







A just som sa iba raz pozrela do obdžektívu.
A neumrzla som!

Čakajú ma najmasakrálnejšie dva týždne za posledné tri roky, osatné dva roky som sa týmto dvojtýždňovkám vždy úspešne vyhla no teraz to nejde a tak neostáva nič iné len zaťať peste a vyzbrojiť sa dávkou trpezlivosti a farieb. Celkom sa mi to zatiaľ darí, došli už šaty z oasap.com, popravde, absencia spodničky je dosť smutná, čiže keď trošku zafúka, kryte si záda! Ja som to vyriešila po svojom, aspoň dočasne. Ale čo tam po tom, páčia sa!

Odpustite mi že som nežehlila, ale bola som nedočkavá! :D

Máme tu apríl, mesiac bláznov, alergií, študentského menu bez jedného čízu, poslednej prípravy na absolventské skúšky, druhej vlny stresov z absolventských skúšok a v neposlednom rade dnes je zelený štvrtok. A verte či neverte, naše zelené zladenie je vec absolutnej náhody. Fakt!

Nemám veľa času na písanie, už 6 dní mám doma Nemku na austausch-i, takže program je celkom nabitý, našťastie v škole to dopadlo supersky úplne, život je super, a tak! Čaute sa!

asdfghjklqwertzuiopyxcvbnkhsdlhgrgrlshflsd...
Ale nie o tom som chcela.
Život sa uberá dostatočné pekným smerom, v škole som sa konečne dostala na hladinu alfa a všetko ide takmer ako po masle. Ešte aj moje fínske skills napredujú. No proste radosť. :)
Za fotky ďakujem mojej skvelej spolužiačke. :)