Druhú septembrovú nedeľu som sa rozhodla venovať Fínsku, lebo som uznala, že bola by škoda ak by tieto fotky zapadli prachom v mojom bezodnom externom disku. Suomenlinna je na skok od Helsiniek, teda za pomoci pomorskej eMHáDéčky ste tam za pár minút.

Po vylodení sa na tejto pôvodne obrannej pevnosti sme vďaka podivnej konštalácii nevrlého počasia a pochmúrne desaturovanej oblohy mali pocit, že tu zastal čas napriek tomu, že ostrov je dodnes obývaný. To však hodnotím ako pozitívum a celému výletíku to dodalu istú dávku magična, veď posúďte sami/y.

Keby ste vy len tušili,že aké veľké a pritom márne snahy boli vynaložené na to, aby ste mohli vidieť toto videjko skorej ako teraz. Aby som uviedla do deja tých, čo nestalkujú instakilogramy, ocitla som sa na týždeň v okolí Banskej Štiavnice (o čom vám ešte napíšem), kde som sa mala pôvodne učiť, no v duchu prokrastinácie i postrihala som za deň a pol škandinávske video. Trikrát hurá, video postrihané no čo z toho, keď ho nikto neuvidí? I teda pred dvoma dňami presne, vyskúšali sme ho zavesiť "hore" prvý krát. Cez zdieľanú Edge wifi - zostáva 8147 minút, čiže niečo okolo piatich dní - čo dodať. Pokus číslo dva - včera sme započali púť na miestny penzión, ukradnúť si trochu wifiny pre dobro ľudstva, no po hodine sme to taktiež vzdali. No trikrát hurá Košickej optike, hneď ako som dorazila po strastiplnej ceste domov, videjko pofičalo za 5 minút na TyTubu a teraz na blog. Tak číhajte a kľudne povedze, čo si o tom myslíte. Videosnapov bolo pôvodne cez 500 a tentokrát som sa rozhodla vsadiť viac na impresie a pocity než na slepé dokumentovanie polroku. Snáď to nebol šľap vedľa.

Pre naj zážitok na svete si dajte HD 1080p, no ak vaše internety nezvládajú, budem rada aj za 720p.




Ak sa vám moje videjká páčia, poteším sa aj odberu na jútube, už teraz si brúsim objektívy na ďalšie letné videjko!

Dnes sa hlásim len takto z rýchlika, kedže za polhodinku sa vydávame na ďalšiu odyseovskú onnibusovskú púť v ústrety teplejšiemu zajtrajšku. Ako to už beyond the wall vo Fínsku býva,  v predpovedi počasia pre Vaasu zjavila sa na zajtra vločka (what's wrong with you Finland), zbabelo teda dezertujeme na juh do Turku. Určite vám potom podám hlásenie, i keď pravdepodobne nie až také vyčerpávajúce ako to Štokholmské, stay frozen!

Today only quick entry, because in half and hour we are heading south. As it became routine, tomorrow there is fucking little snowflake in my weather forecast for Vaasa (what's wrong with you Finland), so we are deserting to Turku. I will tell you more about this crusade for sure later, but probably it won't be so exhaustive as my first Stockholm post.
P.S.: Photos were taken in our beautiful campus near the most beautiful dorms I have ever seen!

Predtým, než vás zavediem za hranice všedných dní Fínska, votrel sa mi tu ešte jeden malý článočok zo života vo Vaase. Random aprílový deň, kedy sme sa mylne nazdávali, že už vari aj jar prišla. Príjemných 12 stupňov celzia, ulice sme brázdili na bicykli bez šálu a čiapky ako rebelanti roka 2015 a o dva dni na to... Nasnežilo. Ani neviete ako vám závidím tie československé predpovede počasia že 23°C+. Fňučkám ako taký malý jazvec, lebo keď preskrollujem mojím virtuálnym mozgom blogom o rok dozadu, jar vyzerala takto. Jedným klikom dodávam, že dva ba aj tri roky dozadu to tiež nebolo na zahodenie. Okrem iného, slovenskú verziu jari som presne pred dvoma rokmi definovala tuto. Aká je bola bude fínska jar? Teda ten jeden deň? Definitely iná. Poďme nad tým teda spoločne pomeditovať!



  Fínska jar je keď  
- si na bicykel vezmete iba rukavice a čiapku so šálom necháte rebelsky v batohu
- sa už more hýbe
- si pod nohavice nedáte pančušky
- deň trvá štrnásť a pol hodiny *fešnblogerky robia mexickú vlnu* lebo štrnásťapolhodiny svetla!
- môžete nechať otvorené okno na dlhšie ako päť sekúnd
- v Lidli nájdete klasickú papriku
- tráva chytá hnedozelený odtieň
- vám výjdu pehy



  Zmena je život  
Neviem či ste si to všimli konkrétne tu,ale ak nie, tak číhajte alebo ste už číhali tu. Odhodlala som sa! Hrdinstvo roka som spáchala,ale nalejúc si čistého vína - som obyčajný oportunista. Naskytla sa mi taká možnosť, ostrihať sa a zadarmo. Slečna, ktorá sa učí za kaderníčku (mimo toho už aj normálne pracuje v salóne, ale tak chce to mať aj fínsky odpapierované) hľadala dobrovoľníčku na prax a tak som sa ponúkla. Veď whynot a ajtak poviem vám to na rovinu, prisadávať si vlasy teda nie je dvakrát príjemné. A tak slovo dalo slovo a ja som sa v deň dé dostavila do ich školského salónu, ktorý okrem toho, že bol v škole, sa nijak zvlásť nelíšil od toho opravdického. Po usadení do kresla pri okne odbehla Viki zavolať svoje učiteľky. Prvá reakcia, keď videli tú moju sťa konskú hrivu bola: WOW. A potom nasledovala spŕška fínskych slov. Kedže som už čo to z fínčiny pochytila, vyčíhala som, aký diabolský plán so mnou zamýšľajú (z pôvodných troch centimetrov na desať), no bez dlhšieho presviedčania som im dala za pravdu, že moje vlasy si zaslúžia aspoň tých 10, lebo končeky sa mi už štiepili na sedem strán pomaly. Kedže sa na mne išla táto mladá kaderníčka trénovať, srávila som v horúcom kresle temer dve hodiny, riadne ju tam posekírovali hentie fínske pedantné učiteľky! Ku koncu som už mala pocit, že mám snaď najdokonalejšie ošmykané vlasy na svete. A kebyže aj nie, výsledok je viac než dostačujúci.



  #OOTD  
Kabát//Coat (najobnosenejší kúsok erasmu) (similar here) - Oasap
Košeľa//Shirt (sold out, but similar here) - Sheinside
Sveter//Crop Sweater (sold out, but similar here) - Sheinside
Džegíny//Jeggins - Clockhouse
Baťoh//Backpack - Kånken by Fjällräven
Hodinky//Watch (grace london) - Daniel Wellington
Boty//Shoes (druhý najobnosenejší kúsok, lebo nič iné okrem nich a snežných tu ani nemám) - Vans



  Kånken  
Kedže sa našli jedinci, ktorých zaujímalo i napríklad to, aký je život s backpackom.s.líškou, rozhodla som sa podať stanovisko. Zajtra je to presne mesiac čo ma tento podľa_mamky_zdravotnícky_plecniak sprevádza vstriec fínskym dobrodružstvám a krivého slova nemôžem povedať. A že mu veru dávam riadne zabrať, minule do Helsiniek som do neho zabalila celý štvordňový život! No okrem takýchto vyhrotených situácií, je to verný spoločník hlavne do školy. Okrem hŕby programátorských knižiek do neho narvete i peceň chleba,za dva litre džúsu a stále nemá dosť. Aj keď sa potom zo mňa stáva  nebezpečný bike.rider a nechceli by ste ma stretnúť s naloženým košíkom, bekpek si ide svoje a ani jeden šev nepovolí, švédi.proste.vedia.




To je asi na dnes všetko. Ja teraz utekám doháňať zameškané assignmenty a vy mi tu kľudne povedzte niečo. Napríklad o vašej jari. Aká je?

Najväčšiu chuť písať články dostávam paradoxne práve vtedy, keď mi treba odovzdávať niečo do školy. Večná škoda, že to neplatí aj v obrátenej implikácii. Ale však nevadí, deväť kreditov vo vačku mi dáva na malú chvíľu pocit beztiaže, 31 stranová odovzdaná práca pocit národnej hrdinky. Pri dobrej nálade ma drží okrem iného aj fakt, že čochvíľa začína piata séria Game of Thrones, a to už veru je dôvod na radosť *prokrastinácia kričí trikrát hurá*

No nie o tom som dnes chcela. Kedže som tento rok bola pripravená na to, že slovenské veľkonočné sviatky plné obžerstva idú totálne mimo mňa, rozhodla som sa ukojiť na malú chvíľu aspoň ten hlad po cestovaní a tak sme sa v noci 1.4. o 23.59 vydali na strastiplnú šesťhodinovú cestu autobusom do hlavného kaupunkiho Fínska - Helsiniek! (kaupunki je moje nové naj fínske slovo) Z môjho pohľadu - celkom solídna náhrada za slovenské freaky icebucketchallenge sviatky.


  Náučné okienko  
Helsinki (po švédsky Helsingfors, po rusky Хе́льсинки) sú hlavné a najväčšie mesto Fínska. No veľmi nás tu prekvapil fakt, že všetko, čo sme chceli vidieť bolo v dochoditeľnej krátkej vzialenosti, takže sme na MHD neminuli ani cent. To by sa jednému v bársakom inom hlavnom meste stať nemohlo. V Helsinkách žije cca 600 000 obyvateľov a je to väčšinou prvá zastávka, kde sa zahraničný turista zastaví pri ceste do Finlandie, no kedže my sme sa sem privalili na sviatky, mesto bolo príjemne poloprázdne, takže ďalší win!



   Fazer Café   
Miesto, ktoré tu jednoznačne nesmiete vynechať. Tobôž nie ak ste taký fanda Fazer čokolády ako ja! Hlavnú Fazer Café nájdete na Kluuvikatu 3 a je rozdelená na časti, napríklad časť kde vás obsluhujú čašníci, samoobslužná časť alebo časť kde si môžete kúpiť fazer čoko. My sme si dali sacherku z fazerky a espresso a ak sa sem dostanem nabudúce, určite by som prišla na samoobslužné raňajky, atmosféra tu bola brutálna!



  Sibéliov monument  
K nemu sme merali asi najdlhšiu cestu z celého tripu, pol hodina od centra za týmto kontroverzným dielom. Prečo teda tá kontroverzia?
Po Sibéliovej smrti v roku 1957, The Sibelius Society vyhlásila súťaž o design pre jeho pamätný monument. Eila Hiltunen bola jednou z 50tich sochárov, ktorí sa zapojili do súťaže. Jej návrh, Passio Musicae, pozostával zo stoviek rúrok, ktoré na prvý pohľad pripomínali organ. Do druhého kola postúpilo 5 návrhov a tento Eilin ako extra. Aj keď napokon súťaž vyhrala, predtým, než mohla svoj projekt zrealizovať, jej abstraktný monument čelil veľkým verejným debatám. Okrem iného i preto, že Sibélius nikdy nekomponoval organovú hudbu alebo že jeho busta bola vytvorená na základe jeho podobizne z  jeho kreatívnych mladých čias a nie ako bol zvyčajne vyobrazovaný.
No napokon, v roku 1961 bol prvý abstraktný verejný fínsky monument uvedený do spoločnosti a týchto viac ako 600 rúrok potavených dokopy momentálne nájdete v Sibeliuksen puisto čiže v Sibéliovom parku.


  Zver vo fínskych uliciach  
Tento podivínsky systém ma zaujal od prvej chvíle, čo som si všimla nenápadné tabuľky so zvieratami pri názvoch ulíc. Odpovede som sa dopátrala celkom ľahko a nenechám vás dlho v napätí. Tieto tabuľky majú pôvod v starom švédskom systéme názvoslovia ulíc, V roku 1820 sa i v Helsinkách rozhodli implementovať kadejaké podivínstva a tak jednotlivé bloky boli pomenované podľa rôznych domácich a divých zvierat ba aj rastlín (wtf kde zaradiť jednorožca potom...?). Prístavné ulice majú poväčšine na budovách rybky a rôzne vtáky. Zaujímavé je na tom to, že bloky v jednom dištrikte museli patriť do jednej témy. Neskôr bol tento systém nahradený klasicky názvami ulíc a číslom, no v roku 2000 sa Helsinki rozhodli znova obnoviť na pamiatku tento milý zvierací systém, aspoň teda v centre mesta. Takže ak budete niekedy v Helsinkách, nezabudnite pozerať hore na všetky tie jednorožce, škrečky a žirafy!



  Ubytko  
Bývanie sme si riešili dobrý mesiac a pol pred cestou, samozrejme nie inak ako cez Airbnb (ak ste ešte nevyskúšali a chcete 24€ na váš prvý výlet - klik tu). Bytík sme zvolili totálne v centre mesta, čo sa ukázalo ako veľké plus a aj keď nebol najväčší a boli sme štyria, cítili sme sa veľmi komfortne. Plusom bola super terasa a že sme boli totálne na najvyššom poschodí!



  Aby sme kultúrne nezakrneli...  
Kedže celý výletný program som mala na starosti ja, ani neviem ako, ale našla som nám dokonca i koncert absolventov Sibéliovej akadémie. To je tak keď si z nudy čítate stránku fínskeho konzervatória po fínsky, ničomu nerozumiete a zrazu vidíte Beethoven, Janacek a sello. No i keď sme miesto činu alá Goethe Institut hľadali asi 20 minút, podarilo sa! Ak by to niekoho interesovalo, fín na celle mal sólo Beethovena a Janáčkovu Pohádku a potom spolu traja fínski junáci hrali Schnittkeho, to zas nie je až tak môj šialok klasickej kávy hudby.



   Nabudúce...   
Ak máte nejaké otázky týkajúce sa výletu alebo čohokoľvek, pýtajte sa. V budúcej časti mojich Fínskych dobrodružštiev presuniem miesto pôsobiska na malú chvíľu do Estónska, tak zostaňte seversky naladení a Moi Moi!