Tento článočok píšem v momentoch, keď život nie je pláž už ani omylom. Pripomína skôr oceán povinností ako Atlantik, no uznala som za vhodné, že toto je práve ten ideálny čas na pripomenutie si všetkých pláží, ktoré moje zúbožené päty zočili. Porque?
Lebo piesok popoludní strávených na Carcavelos vytriasam z Kankenu dodnes.
Lebo kokosové palacinky s poslednou štipkou nutelly a jahodami chutili najlepšie na Guincho.
Lebo moje jediné žabky sa v prach obrátili po divokom hikingu v ústrety Ribeiro do Cavalo.
Lebo keď ajtak všetci nakoniec skončia na Caparice. Aj ty.

  Praia do Guincho  
Na Guincho si trochu pocestujete, to nie je len tak, odhliadnuc od týchto okolností, Guincho je moja najobľúbenejšia. Divočina. Nie veľmi na kúpanie sa, skôr na rozjímanie o nesmrteľnosti chrústa a nachádzaní vnútorného nepokoja či iné ekvivalentné témy. Len pozor, aby vás pri tom nezmiatla nejaká roztopašná vlna, čo sa stalo nám. Z ničoho nič, všetko bolo pod vodou. Nebyť môjho dokonalého heršelčeka (nemať môj, beriem vínový ahjaj) a jeho schopnosti odolať vode na 102%, už by som asi mala po všetkých elektronických zariadeniach, kedže ja som si vtedy rozjímala trošku pri brehu zatiaľ čo dievčatá sedeli na uteráku. Spláchlo nás ale všetky bez rozdielu.

  Django Django - Life is a beach  


  Carcavelos  
Táto praia je najbližšie, iba pár zastávok vlakom a už si močíš labky v oceáne. Basic. Bola ale mojou prvou. Prvou po lete strávenom na výdajni radosti...

  Ribeiro do Cavalo  
Pláž, na ktorú cesta predstavuje hotovú dobrodružnú výpravu. Bol to pôvodne výlet zo školy vrámci orientačného týždňa a no ehm... Nikto nám nepovedal, že to nebude prechádzka ružovým pieskom ale brutál hiking a tak samozrejmeže, keď napíšu ako activity "beach day" a neupozornia nás na nič, Dominika a 80% ľudu zvolí žabky a s opicou predošlej noci a pocitom, že po tomto dni už nasleduje len odchod do večných lovíšť dokráča na miesto stretnutia. Autobus mešká hodinu, lebo však sme v Portugalsku. Okej. Dorazíme do Sesimbry a čochvíľa turistikujeme cez skaly, kosodreviny a štrkopiesky. Čím som si to zaslúžila? Moje žabky sa obrátili v prach a už cestou tam som mala funkčnú iba jednu, čo premenilo túto cestu v tŕnistú cestu štrkom polonaboso. Cestou nazad mi aspoň k autobusu požičal nezmámy chalanisko jeho žabky veľkosti 45, no a cestou domov od školy (miesta vylodenia sa autobusu) som brázdila ulice Lisabonu a metra ako naj top bezdomovec polobosá s ufúľanými nohami a zmordovaným tragickým výrazom. Tento výlet, až na týchto pár záberov, ktoré sa nejednému milovníkovi prírody môžu zdať akokoľvek pekné, bol dosť fail.

  Costa de Caparica  
Keď som sa tútorky opýtala, ktorá pláž je naj, jednoznačná odpoveď bola Caparica. To vám povie každý! Je síce až za mostom no... popravde ešte som nezistila prečo je taká naj. Keď to zistím, obohatím vás. 

A vy sa tu ako máte?