Ešte stále presne nechápem, že čo je toto čo tu žijeme a ako sa k tomu postaviť a preto sa učím. Učím sa z cudzích slov, myšlienok, názorov. Učím sa ako lepšie žiť a vôbec to teda nie je motivačná literatúra, proste obyčajní ľudia (lebo všetci sme), ktorí pretavili svoje mozgy do myšlienok takým spôsobom, že v mojich neurónoch rozpaľujú familiárne cestičky aj keď ich litery čítam v takomto usporiadaní po prvý krát, zvláštne nie? Ďalší prípad je, keď moje neuróny tvoria celkom nové cestičky ohromené sami sebou, že čo to vlastne sa deje.
Tento rok sa mi do rúk a očí a hlavy dostalo kopec super kníh a toto je presne ten článok, ktorý by si si mal ozáložkovať, overinšpirácia o 3, 2, 1...
Album, pri ktorom som toto tu celé napísala:
Óda na čítanie
Čítanie je fantastická vec a byť čitateľom je snaha. Všetko je snaha, to som sa však naučila nie len vďaka knihám, no najmä vďaka dlhodobej mentálne pasivite, ktorej som už mala viac než dosť a snažila sa zmeniť to. Snažila sa. Snaha.
Mám pocit, že tento rok som sa toho naučila viac ako kedykoľvek predtým a nie je to len tým, že mám 24 a môj mozog alá pár kíl hmoty smeruje k rokom svojej najväčšej aktivity, lebo ževraj v 27čke si najbystrejší a potom to už len ide dolu vodou - povedal docent na prednáške z kognitívnej robotiky a ja som si to vzala ako referenciu do života trošku, treba ten mozog vyžmýkať kým ešte funguje. Tento rok som začala čítať viac ako obvykle a nie, nijako zázračne som nezistila ako vytvoriť dieru v časovom kontinuu ani nemám Hermionin prístroj či čo to mala. Život je každým rokom zaneprázdnenejší, a samozrejme, tento rok je najviac nabitý, ako inak, logika nepustí. Diplomka, projekty, japončina, husličky, no i tak čítam. Lebo chcem.
Nie všetky knihy musíš vlastniť
V duchu ekológie by som chcela povedať, navštevujte knižnice prosím. Je to skvelé miesto a nekonečná oáza kníh, ktoré ťa na rok stojí možno tri euríčka tak si odpustíš tri kávy (tri kávy v Košiciach hej?) a máš to, kávu pre mozog na rok, sa oplatí nie? (Káva pre mozog, ahjaj to je skvelé) Samozrejme, nie všetko tam zoženieš, no aj napríklad v tej našej je kútik s čisto novými knihami a tam si nájdeš aj tých víťazov anasoft litery či iné novinky. Je to miesto, kde nájdeš dva výtlačky V Melónovom Cukre s ilustráciami Daniely Olejníkovej napriek tomu, že je beznádejne vypredané a dotlač sa už nikdy nechystá. Ale to už je na tebe. Niekto holduje budovaniu vlastnej knižnice, ja mám dve poličky mojich naj kníh, ktoré chcem mať doma alebo som ich dostala, preto sa na to pozerám takto. Ešte bývam u rodičov a nechcem si vytvárať rozsiahlu zbierku kníh, keď ani neviem na akej planéte v živote skončím.
tie, čo menili (môj) svet
Kadejakým spôsobom, môj alebo svet ako celok. Doteraz sa neviem spamätať z Očí modrého psa.
dystopie
Strašne ma niečo priťahuje na dystópiách, asi ten mrazivý ráz dystopických románov, pohľad ako by to bolo keby a niekedy si človek uvedomí, že to tak je. Že v románoch nie je nič, čo sa už nestalo, nestáva alebo nemôže stať. Že niektoré prvky a myšlienky nie sú tak celkom science fiction a že to dokonca žijeme. My ľudia sme zvláštne tvory.
japonskonizmus
Baví ma čítať veci produkované Murakamim, doslova tam cítiť tú kultúru a inakosť a to dokonca aj z prekladu, keď viete kde tú inakosť hľadať. A nikdy som si nemyslela, že ma bude baviť magický realizmus, no Kronika vtáčika na kľúčik bola zázračná a surová a občas nudná a občas som ju nepustila z ruky a niekedy dala aj pol knihy na jeden hlt.
Baví ma čítať knihy od Amélie Nothomb hoc je to trochu iná japonská kapusta, lebo je belgičanka, no vníma japonskú kultúru veľmi pozorne a tak jej bystrému oku len tak čosi neuknikne, ponúka pohľad očami cudzinca.
slovenskô
Čítať slovenských autorov je tak trochu iné. Začala by som takto, Wittgenstein raz povedal, že keby sme hovorili iným jazykom, vnímali by sme celkom iný svet a veru tak je. Tento citát ma vždy ohromí a hlavne ako sa učím kopec ďalších jazykov a najnovšie japončinu, úplne ma dostáva do kolien. No a keď čítam vety od slovákov a sloveniek, ktoré boli v slovenčine napísané a zmýšľané, je to taký zvláštny pocit, priam rodinný. Máš asi najväčšiu šancu porozumieť tomu na vysokej mentálnej úrovni. Je to také bahnenie sa v známych vodách. Vieš čo tým myslím?
škandinávsky
Musela som vytvoriť vlastnú kategóriu pre pár knižiek, lebo neviem čo s nimi a všetky sú tak trochu príznačné svojou naivitou až na Mániho Steinna, to je taká temná knižka, z ktorej ti v duši trepocú čierne krídla veru, ale škandináviu tiež hneď v písmenkách rozoznáš
dizajn a iné umenia
Ako som už písala, tento rok ako keby som sa druhý krát narodila a zistila, že za svoj život som zodpovedná len ja sama za seba a že na vedomosti nepotrebuješ skolu a tak sa vzdelávam. Popri kódení vesmírnych staníc sa zaujímam o krásno, vizuálnu kultúru a estetično, dobieham zameškané, lebo nikdy na nič nie je neskoro.
poézia
Básničky musia byť, vždy obdivujem ľudí, čo ich tvoria, lebo dotknúť sa človeka menším počtom slov viac alebo aspoň rovnako ako príbehom stojí dosť veľa námahy, kedže sa ho musíte dotknúť ním samým, sranda nie?
Niekedy nechápem, aké otrasné obálky dokážu mať niektoré knihy a že niekto za to dostal peniaze. (Také som vám tu práve neukazovala)
Inak musím sa priznať, že asi 90% z môjho hriešneho čitateľského zoznamu som prečítala od augusta do dnes, v Lisabone som čítala hodne málo, čiže do roku 2018 mám ešte vyššie čitateľské ambície, pretože som tomu prišla na koreň, že ako to je.
Ako som sa naučila čítať druhý krát
Ak sa mám úplne priznať, lebo som to akurát písala včera či predvčerom @krchopetre, že si robím posledné mesiace habit tracker, obyčajne analógovo do bullet journalu, a že som tam mala dávnejšie aj čítanie. Povedala som si, že každý deň chcem čítať aspoň trochu a viete čo? Ono to fakt fungovalo, niekedy som prečítala viac, inokedy menej, no vybudovala som si vcelku slušný návyk až som si musela čítanie z trackeru vyhodiť, lebo som čítala viac ako robila ostatné životne dôležité veci. Vraj na vytvorenie návyku treba 21 dní, skús to. Ja si už bez kníh neviem predstaviť dni, možno je to aj náhrada za môj vykynožený materializmus a tak mesačne odchádzam z knižnice s piatimi knihami a doma mám ešte tak ďalší kopec, niekedy sa vraciam do knižnice aj druhý krát za mesiac. Sranda, však aj ja som bola taká, že nemám čas na nič. Skús čítať namiesto skrolovania v rannej električke, na záchode, namiesto skrolovania vo všeobecnosti, v čakárni u zubára, hockedy. Prokrastinuj čítaním. Ja ti budem držať palce (počas toho ako si čítam vo vani haha)
Všetky vyššie spomenuté knižky si môžeš pozrieť pekne utriedené na mojej goodreads reading challenge kebyže sa ti ich nechce divoko gúglovať a ak aj ty goodreadsuješ ako ja, kľudne si ma pridaj a navzájom sa môžeme inšpirovať, lebo veru aj takto nachádzam knižky, že ich vidím u ľudí, čo sa tam s nimi kamoškujem, nikdy nevieš kde_čo_kedy_ako objavíš. Goodreads za teba aj spraví tvoj rok v knihách.
Tento 647 kilometrový článok by som rada zakončila tým, čo napísal Daniel Pennac o čítaní a krásne zhrňuje moje pocity voči vete "Nemám čas čítať":
"Čítanie nezávisí od organizácie času, čítanie je tak ako láska spôsob bytia. Otázka neznie, či mám, alebo nemám čas na čítanie (čas, ktorý mi nikto nedá), ale či si dožičím tú slasť byť čitateľom."
Amen.
Tak a teraz, čo mi odporučíš ty?
Tento rok sa mi do rúk a očí a hlavy dostalo kopec super kníh a toto je presne ten článok, ktorý by si si mal ozáložkovať, overinšpirácia o 3, 2, 1...
Album, pri ktorom som toto tu celé napísala:
Óda na čítanie
Čítanie je fantastická vec a byť čitateľom je snaha. Všetko je snaha, to som sa však naučila nie len vďaka knihám, no najmä vďaka dlhodobej mentálne pasivite, ktorej som už mala viac než dosť a snažila sa zmeniť to. Snažila sa. Snaha.
Mám pocit, že tento rok som sa toho naučila viac ako kedykoľvek predtým a nie je to len tým, že mám 24 a môj mozog alá pár kíl hmoty smeruje k rokom svojej najväčšej aktivity, lebo ževraj v 27čke si najbystrejší a potom to už len ide dolu vodou - povedal docent na prednáške z kognitívnej robotiky a ja som si to vzala ako referenciu do života trošku, treba ten mozog vyžmýkať kým ešte funguje. Tento rok som začala čítať viac ako obvykle a nie, nijako zázračne som nezistila ako vytvoriť dieru v časovom kontinuu ani nemám Hermionin prístroj či čo to mala. Život je každým rokom zaneprázdnenejší, a samozrejme, tento rok je najviac nabitý, ako inak, logika nepustí. Diplomka, projekty, japončina, husličky, no i tak čítam. Lebo chcem.
Nie všetky knihy musíš vlastniť
V duchu ekológie by som chcela povedať, navštevujte knižnice prosím. Je to skvelé miesto a nekonečná oáza kníh, ktoré ťa na rok stojí možno tri euríčka tak si odpustíš tri kávy (tri kávy v Košiciach hej?) a máš to, kávu pre mozog na rok, sa oplatí nie? (Káva pre mozog, ahjaj to je skvelé) Samozrejme, nie všetko tam zoženieš, no aj napríklad v tej našej je kútik s čisto novými knihami a tam si nájdeš aj tých víťazov anasoft litery či iné novinky. Je to miesto, kde nájdeš dva výtlačky V Melónovom Cukre s ilustráciami Daniely Olejníkovej napriek tomu, že je beznádejne vypredané a dotlač sa už nikdy nechystá. Ale to už je na tebe. Niekto holduje budovaniu vlastnej knižnice, ja mám dve poličky mojich naj kníh, ktoré chcem mať doma alebo som ich dostala, preto sa na to pozerám takto. Ešte bývam u rodičov a nechcem si vytvárať rozsiahlu zbierku kníh, keď ani neviem na akej planéte v živote skončím.
tie, čo menili (môj) svet
Kadejakým spôsobom, môj alebo svet ako celok. Doteraz sa neviem spamätať z Očí modrého psa.
- Gabriel García Márquez - Oči modrého psa / Márqueza mám ako najväčší objav tohto roku, majster vyjadrovania hlavne v tejto zbierke poviedok
- Mikhail Bulgakov - Majster a Margaréta / začala som s ňou vo vani a nechcela sa ma pustiť, až som sa skoro premenila na obojživelníka
- Alain Robbe Grillet - La Jalouise / antiromán, nie je to teda žiadny bestseller a konečne som sa k nemu tento rok dostala ako som ho objavila v knižnici a spomenula si, ako nám slovenčinárka hovorila kedysi, že to si máme určo prečítať. Grillet priam brilantne robí to, čo si zaumienil, vytvára atmosféru, ktorá sa celá odohráva v tvojej hlave, no zároveň tak ako je knižka krátka, absenciou dejovosti bolo dosť náročné ju dočítať, kedže ide o opisy prostredia, donekonečna a sú tak náhodné ako sa náš mozog náhodne pohráva so žiarlivosťou
- John Steinbeck - O myšiach a ľuďoch / stredoškolská klasika, ja si takto dobieham všetko povinné čítanie na staré kolená a nechápem prečo som to nečítala skôr
- Patrick Ness - Sedem minút po polnoci / prvá kniha, ktorú som v tomto roku prečítala
- Kurt Vonnegut - Časotrasenie / knižka, ktorá mi dala veľa nových pohľadov na veľa starých vecí a zároveň je poslednou (asi), ktorú som v tomto roku prečítala
dystopie
Strašne ma niečo priťahuje na dystópiách, asi ten mrazivý ráz dystopických románov, pohľad ako by to bolo keby a niekedy si človek uvedomí, že to tak je. Že v románoch nie je nič, čo sa už nestalo, nestáva alebo nemôže stať. Že niektoré prvky a myšlienky nie sú tak celkom science fiction a že to dokonca žijeme. My ľudia sme zvláštne tvory.
- Jevgenij Zamjatin - My / vrajže Orwell okopčil Zamjatina, no povedzte. Určite odporúčam prečítať obe a urobiť si záver, obe rovnako mrazivé
- George Orwell - Zvieracia farma / krátka knižočka, ktorá hravým spôsobom ukazuje, ako (ne)funguje režim
- George Orwell - 1984 / niekedy mi bolo až ťažko čítať to, skľúčujúci pocit ak sa dokážete do kníh vžiť
- Margaret Atwood - Príbeh služobníčky / celkovo si myslím, že M.Atwood kúsok premrhala tému slabou detailnosťou, možno moja chyba, že som ako prvý videla seriál a vďaka nemu objavila knihu, no ostala som trochu sklamaná, kedže režisérstvo seriálu zašlo s fantáziou a detailami omnoho ďalej a ukázalo mnohé alternatívne príbehy aj ďalších postáv. Zároveň však chápem, že je to Príbeh služobníčky a nie telenovela, bavilo ma to na knihe to ticho, ako keby ste sa naozaj nachádzali v hlave Offred a rozhliadali sa tam.
- Anthony Burgess - Mechanický pomaranč / zo začiatku som strašne hejtovala jazyk, akým je to písané (to zistíš až chytíš knihu do ruky, nevracaj ju zhnusene do poličky, skús to však aj Kubrick skúsil a vidíš aj film zvládol natočiť) a niekedy pred polovicou mi to už prestalo vadiť a vžila som sa do majstrovstva akým je to napísané
japonskonizmus
Baví ma čítať veci produkované Murakamim, doslova tam cítiť tú kultúru a inakosť a to dokonca aj z prekladu, keď viete kde tú inakosť hľadať. A nikdy som si nemyslela, že ma bude baviť magický realizmus, no Kronika vtáčika na kľúčik bola zázračná a surová a občas nudná a občas som ju nepustila z ruky a niekedy dala aj pol knihy na jeden hlt.
Baví ma čítať knihy od Amélie Nothomb hoc je to trochu iná japonská kapusta, lebo je belgičanka, no vníma japonskú kultúru veľmi pozorne a tak jej bystrému oku len tak čosi neuknikne, ponúka pohľad očami cudzinca.
- Haruki Murakami - Hon na ovcu
- Haruki Murakami - Tancuj, tancuj, tancuj
- Haruki Murakami - Kronika vtáčika na kľúčik I. (Straka zlodejka)
- Haruki Murakami - Kronika vtáčika na kľúčik II. (Vtáčik jasnovidec)
- Haruki Murakami - Kronika vtáčika na kľúčik III. (Vtáčkar)
- Amélie Nothomb - Metafyzika trubíc / tútu mini knižku by som chcela vlastniť, no už sa nikde nedá kúpiť. Odporučil mi ju niekto tuto v komentároch a ja som si ju prečítala až teraz, lepšie neskoro ako nikdy a ja hovorím, nebojte sa divných popiskov ku knihám. O čom to asi je? Biografia Amélie od 0-3 rokov, že sa to nedá? Dá! Navyše sa to odohráva v Japonsku a už viac neprezrádzam, lebo to je ako keď si pozrieš trailer ku filmu, prídeš o to prekvapkanie
- Amélie Nothomb - V ohromení a strachu / Amélie sa vracia do Japonska na ročnú stáž a že to veru nie je prechádzka sakurovou záhradou
- Marie Kondo - Kúzelné upratovanie / toto treba čítať medzi riadkami, je písaná japonskou dušou, ktorá vníma celkom inak svet ako možno ty alebo ja, ale aj tak mi dala čosi do života aj keď som na upratovanie nešla tak radikálne ako na to ide Marie, určite je fajn si ju prečítať ak struggluješ s množstvom vecí v tvojom živote
slovenskô
Čítať slovenských autorov je tak trochu iné. Začala by som takto, Wittgenstein raz povedal, že keby sme hovorili iným jazykom, vnímali by sme celkom iný svet a veru tak je. Tento citát ma vždy ohromí a hlavne ako sa učím kopec ďalších jazykov a najnovšie japončinu, úplne ma dostáva do kolien. No a keď čítam vety od slovákov a sloveniek, ktoré boli v slovenčine napísané a zmýšľané, je to taký zvláštny pocit, priam rodinný. Máš asi najväčšiu šancu porozumieť tomu na vysokej mentálnej úrovni. Je to také bahnenie sa v známych vodách. Vieš čo tým myslím?
- Vanda Rozenbergová - Slobodu bažantom / súbor poviedok od Vandy, niektoré lepšie, niektoré nezaujali,ale celkovo fajné
- Mária Modrovich - Tichý režim / zo začiatku ma kniha dosť zaujala a nevedela som sa od nej odtrhnúť, že čo sa stane a ako to vyvrcholí, netradičná téma netradične spracovávana a potom ako keby sa autorke nechcelo už písať a hodila tam pre mňa dosť random záver
- Rado Ondrejíček - Tekvicový prívarok pre dušu / súbor článkov, ktoré napísal Rado Ondrejíček alebo aj cynická obluda od dávnych vekov, niektoré super, no niektoré mi nemali čo povedať, ale to je normálka, však nemôže sa mi páčiť všetko
- Veronika Šikulová - Petrichor / Veronika je moje spirit animal, mám rada jej štýl vyjadrovania a vždy ma niečo v jej poviedkach chytí za srdco náhodným spôsobom
- Jana Beňová - Honeymoooooooooon / nie som naj fanúšik honeymoooooooonu, no malo to dačo do seba. V podstate denník, záznam náhodných myšlienok od OONY a jej ooneho či jej frája, ktoré spriadajú príbeh dvoch ľudí
škandinávsky
Musela som vytvoriť vlastnú kategóriu pre pár knižiek, lebo neviem čo s nimi a všetky sú tak trochu príznačné svojou naivitou až na Mániho Steinna, to je taká temná knižka, z ktorej ti v duši trepocú čierne krídla veru, ale škandináviu tiež hneď v písmenkách rozoznáš
- Erlend Loe - Doppler / nežne vtipná knižka, ktorú som zjedla na jedno posedenie a kde sa beznádejný Loeho hrdina vyberie žiť do lesa a hrá pexeso so sobom
- Erlend Loe - Naivne. Super / túto mi tiež niekto z vás odporučil pred tristo rokmi a ja som ju prečítala až tento mesiac a úplne ma očarila, napriek tomu, že je písaná z pohľadu chlapca, naivnosť s akou hrdina spriada svoje zoznamy o kadečom je mi srdcu veľmi blízka, sama robím to isté
- Sjón - Máni Steinn. Chlapec, ktorý nebol / island, choroba, homosexualita, tragédia a na konci mindfuck, že nechápeš
- Auður Ava Ólafsdóttir - Ratolesť / tak trochu zvláštny príbeh chlapca, čo nabúcha dievča s ktorým vlastne nemá nič spoločné a viacmenej je to písané zas tak potichučky, v jeho hlave, čo sa mi páčilo, no absolútne som nečakala, že to skončí takým spôsobom ako skončilo - túto som si aj kúpila a posúvam ďalej
nejaká kategória medzi prózou a filozofiou, kedže sa to všetko odohráva v ich hlavách a tie, čo sa nikde nevošli
Mám rada knihy, ktoré sa odohrávajú v hlavách, je v nich ticho. No musím mať na ne špecifickú náladu, takú keď chcem byť sama ale zároveň v niekoho hlave, dáva to zmysel?
- Bohumil Hrabal - Příliš hlučná samota
- Georges Perec - Muž, který spí
- Dominik Tatarka - Démon súhlasu
- Gabriel García Márquez - Kronika vopred ohlásenej smrti
dizajn a iné umenia
Ako som už písala, tento rok ako keby som sa druhý krát narodila a zistila, že za svoj život som zodpovedná len ja sama za seba a že na vedomosti nepotrebuješ skolu a tak sa vzdelávam. Popri kódení vesmírnych staníc sa zaujímam o krásno, vizuálnu kultúru a estetično, dobieham zameškané, lebo nikdy na nič nie je neskoro.
- Molly Bang - Picture this: How pictures work / toto by malo byť povinné čítanie pre umelcov hocjakého vizuálneho druhu, jednoducho spracovaná kniha ti porozpráva cez geometrické tvary príbeh o červenej čiapočke, ako dať štvorcom a trojuholníkom emócie a na tom zároveň vysvetlí všetky dôležité princípy vizuálna, či už si dizajnér, fotograf, kreslič alebo len pozorovateľ
- Steve Krug - Don't Make Me Think, Revisited: A Common Sense Approach to Web Usability / povinná jazda na električke zvanej User Experience, to je práve oblasť, ktorej by som sa chcela venovať, no ešte veľa dizajnérskych halušiek musím pojesť na to
- Mark Kistler - You Can Draw in 30 Days: The Fun, Easy Way to Learn to Draw in One Month or Less / niekedy som bola človek, čo pri žiadnej challenge nevydrží viac ako tri dni, no túto som dokončila (aj napriek 8 rokom na ZUŠke na výtvarnej, vrátilo ma to do takého kresliaceho habitu, že každý deň si pokresliť desať minút, až som sa začala na tie chvíle tešiť. Kľudne by som odporučila aj dakomu, kto si myslí, že nevie kresliť, lebo každý vie a Mark to tak jednoducho všetko vysvetľuje)
- Tony Seddon, Jane Waterhouse - Graphic Design for Nondesigners: Essential Knowledge, Tips, and Tricks, Plus 20 Step-by-Step Projects for the Design Novice / vzala som si ju len preto, že naše chudobné oddelenie dizajnu v mestskej knižnici toho veľa neponúkalo, skúsila som, až také super to nebolo ale pre niekoho, kto totálne začína s designom možno celkom milá knižka
- Austin Kleon - Steal Like an Artist: 10 Things Nobody Told You About Being Creative / taká knižka na jeden večer, mne sa páčila, mierne motivačná literatúra pre tvoričov hocjakého druhu
- Johannes Van Der Wolk - Seven sketchbooks of Vincent Van Gogh / bolo super vidieť, že aj taký Vinco V. G. mal sketchbooky a že nie všetko bolo dokonalé ako jeho obrazy a že si sketchoval aj také veci ako psa či sliepku
- Julia Rothman - Drawn In: A Peek into the Inspiring Sketchbooks of 44 Fine Artists, Illustrators, Graphic Designers, and Cartoonists / nakuknúť do hláv a životných štýlov 44 umelcov sa vždy hodí, popisok a pár strán z ich sketchbookov, nič náročné
- Michaela Mužíková - 365 copy triků / k tejto eknižke som sa dostala tak trošku náhodou, jednoduchou formou podané ukážky ako to robiť a ako to nerobiť, ten copywriting samozrejme, no pre mňa ako rekreačnú blogeřicu to bolo tiež hodne obohacujúce aj keď mnoho vecí je pre mňa common sense, takto som svojim myšlienkam aspoň dala approval a niektoré tipy a triky sa aj snažím implementovať do môjho pisateľského života. Dala som to do tejto kategórie, lebo to patrí do takého môjho samovzdelávania_sa
poézia
Básničky musia byť, vždy obdivujem ľudí, čo ich tvoria, lebo dotknúť sa človeka menším počtom slov viac alebo aspoň rovnako ako príbehom stojí dosť veľa námahy, kedže sa ho musíte dotknúť ním samým, sranda nie?
- Rudolf Fabry - Ja je niekto iný / raz som si prečítala báseň od Fábryho pred spaním, tuším ju zdieľal niekto na stories a potom sa mi snívalo, že som zložila nejakú super báseň, no kedže to bolo v sne, nepämatala som si ju po zobudení, večná škoda. Fábry píše riadny surreal.
- Miroslav Válek - Dotyky / Válek sa dotýka slovami, hodne nežne, vôbec mi to nevadí, že ho ani nepoznám
- Keaton Henson - Idiot Verse / snový svet Keatonových básní, tam sa máš chuť stratiť
- Rupi Kaur - Milk and honey / ľudia polemizujú, že či vety predelené enterom sú ešte stále poézia, samozrejme, aj ja sa snažím kriticky pozerať na veci, no zároveň chovám úctu k hocičomu, čo mi prehovára do mojej temnej duše akýmkoľvek spôsobom a do čoho nejaký človek vložil snahu a aha na Vianky som dostala ďalšiu Rupinu zbierku, tak som zvedavá
Niekedy nechápem, aké otrasné obálky dokážu mať niektoré knihy a že niekto za to dostal peniaze. (Také som vám tu práve neukazovala)
Inak musím sa priznať, že asi 90% z môjho hriešneho čitateľského zoznamu som prečítala od augusta do dnes, v Lisabone som čítala hodne málo, čiže do roku 2018 mám ešte vyššie čitateľské ambície, pretože som tomu prišla na koreň, že ako to je.
Ako som sa naučila čítať druhý krát
Ak sa mám úplne priznať, lebo som to akurát písala včera či predvčerom @krchopetre, že si robím posledné mesiace habit tracker, obyčajne analógovo do bullet journalu, a že som tam mala dávnejšie aj čítanie. Povedala som si, že každý deň chcem čítať aspoň trochu a viete čo? Ono to fakt fungovalo, niekedy som prečítala viac, inokedy menej, no vybudovala som si vcelku slušný návyk až som si musela čítanie z trackeru vyhodiť, lebo som čítala viac ako robila ostatné životne dôležité veci. Vraj na vytvorenie návyku treba 21 dní, skús to. Ja si už bez kníh neviem predstaviť dni, možno je to aj náhrada za môj vykynožený materializmus a tak mesačne odchádzam z knižnice s piatimi knihami a doma mám ešte tak ďalší kopec, niekedy sa vraciam do knižnice aj druhý krát za mesiac. Sranda, však aj ja som bola taká, že nemám čas na nič. Skús čítať namiesto skrolovania v rannej električke, na záchode, namiesto skrolovania vo všeobecnosti, v čakárni u zubára, hockedy. Prokrastinuj čítaním. Ja ti budem držať palce (počas toho ako si čítam vo vani haha)
Všetky vyššie spomenuté knižky si môžeš pozrieť pekne utriedené na mojej goodreads reading challenge kebyže sa ti ich nechce divoko gúglovať a ak aj ty goodreadsuješ ako ja, kľudne si ma pridaj a navzájom sa môžeme inšpirovať, lebo veru aj takto nachádzam knižky, že ich vidím u ľudí, čo sa tam s nimi kamoškujem, nikdy nevieš kde_čo_kedy_ako objavíš. Goodreads za teba aj spraví tvoj rok v knihách.
Tento 647 kilometrový článok by som rada zakončila tým, čo napísal Daniel Pennac o čítaní a krásne zhrňuje moje pocity voči vete "Nemám čas čítať":
"Čítanie nezávisí od organizácie času, čítanie je tak ako láska spôsob bytia. Otázka neznie, či mám, alebo nemám čas na čítanie (čas, ktorý mi nikto nedá), ale či si dožičím tú slasť byť čitateľom."
Amen.
Tak a teraz, čo mi odporučíš ty?
