Vianoce vyklopkávajú na dvere v rytme Jingle Bell Rock a ja to okrem písania tohto článku vďaka škole_absolútnenie_hrou nijak nepociťujem. Teda, vďaka koncertu s orchestrom sa mi podarilo dostať do života aspoň varené víno a poctivý langoš a tajne dúfam, že sa mi podarí vianočne naladiť (#musicaiuvenalis) aspoň dnes. Pred pár dňami som si uštedrila lístok na Susanne Sundfør v Prahe a aj pre blížnych svojich som veru už nakúpila, no ak ty ešte nemáš, tu je malý guide, síce týžden do vianoc, no obchody sa predháňaju, že kto ti dary doručí dobreženie aj v nedeľu do obývačky, takže žiadne strachy.

  .daruj rozum  
Tu si možno povieš, že darovať online kurz je asi také vzrušujúce, ako froté pyžamo (akože ja by som sa tešila aj z toho pyžama, milujem veci spojené so spaním), no dovoľte mi predostrieť vám svoj príbeh a pohľad na vec. Alebo aj ako som dala kurz sebe. Ono vieme ako to je, kúpiť si hocičo na internetoch je risk, nie len že namiesto vysnívaného kabátu ti môže dôjsť vrece na zemiaky, keď kupujeme niečo abstraktné, sme ešte viac ostražitejší. U mňa to bolo takto, že prv som vyskúšala asi všetky dostupné alternatívy zadarmo, no kedže boli zadarmo, no aj to tak vyzeralo. Nejaké vedomosti síce poskytli, ale nebola v tom žiadna ucelená forma a tak sa moja motivácia zvykla rozplývať ako para nad hrncom. Hlavne si všetko človek_tvor_lenivý musí dohľadať a ja ako ukážkový reprezentant a zároveň aj veľký nadšenec rôznych kurzov, ktoré vás vedú na ceste životom vzdelaním za ručičku, som sa napokon predsa len rozhodla investovať do cudzích vedomostí na internetoch.

Prečo darovať? Lebo skeptik si v 98,26 percentách prípadov také dačo nekúpi sám. Kurzy popravde nie sú drahé, portál sa často tvári, že ceny sú špeciálne a prudko zľavnené, no vždy keď tak idem, ceny sú približne od 10-15 éčok. Takže ak poznáš skeptika, ktorý by sa chcel konečne naučiť ako na to vo Photoshope či zabrdnúť poriadne do grafického dizajnu, naučiť sa kresliť či programovať, japonsky či i len portugalsky. Ono podľa mňa tam je asi hocjaký skill na aký si pomyslíš. Treba však poriadne prečítať recenzie, aby to neboli doláre vyhodené z okna.

A čo ja? Našla som si takýto online kurz, že The Web Developer Bootcamp. Asi tri dni som sa na neho kukala, prečítala asi sto recenzií a hovorím si, že asi to je dobré keď to toľko ľudí vychvaľuje však nie sme na Trip Advisore, kde sa recenzie kupujú za 10 libier. Možno si poviete, že však študujem na FEI, načo mi taký kurz, no aj mne to veru má čo dať a zároveň ako som tým prechádzala, povedala som si, že tak fajne to je urobené, že aj hocikto, kto ešte nikdy neprogramoval by tomu porozumel. Môj aktuálny stav je 164/346, už som skoro v polovici hah! No samozrejme, nie každého zaujíma programovanie a to je práve dobre, všetci sme iní, no niekedy možno ani človek nevie, že čo mu ide pokiaľ nevyskúša.


  .daruj životný štýl 
Zero-waste na nás skáče zo všetkých strán, ak mám byť úprimná, teší ma to. Ak sa však na túto tému s niekým bavím, zisťujeme, že napr. generáciu našich rodičov a mnohých iných ľudí to totálne obchádza a sú v obchode schopní zabaliť si aj jeden banán do plastu a podobné skvosty, lebo to tak robili stále a nezdá sa im na tom nič čudné. Nemôžem povedať, že ja som ortodoxný ekológ, ale sú veci, ktoré vieme urobiť všetci, nebolia a v konečnom dôsledku život zlepšujú a o tom predsa ide nie? Ak sú tieto zlepšenia ešte k tomu aj esteticky oku lahodiace, svet sa stáva krajším miestom. U mňa už dlhodobo fungujú veci ako vlastná fľaška na vodu, desiatové boxy, plátenky, keepcup či iné termohrnky. Aj keď sa môžeme tváriť, že nás sa to netýka a že jeden človek s vlastnou flaškou na vodu svet nezmení, no to je ako keby si kvapka povedala, že ona sama záplavu nespôsobí (sa čudujem kam som sa to dostala s prirovnaniami práve).

Komu darovať? Určite vás napadne minimálne jeden človek vo vašom okolí, komu by to prospelo, nie? Aj keď myslím, že môj výber nie je moc rodičia-friendly, treba začať vo vlastných radoch všakže!



  .daruj fancy verziu bežnej veci  
Sade čiernych ťapiek sa asi nikto nepoteší, no čo tak Beatles ponožky, Moleskine jasnejší ako moja budúcnosť či ananásová lampa? Taktiež samolepiace papieriky nemusia byť neón_nuda.





  .daruj pohodlie  
Jednoduchý dar pre kamku, mamku alebo sesternicu alebo iba pre seba, však sa treba hýčkať. Daruj čaj, ale nie taký za euro čo si doma našiel, ale taký lepší, čo chuťový pohárik pohladí inakvejším spôsobom. A samozrejme, nejakú divnú šálku, lamu napríklad.. Ja som tak raz dala kybernetke hrnčíčok od Cath Kidston a vianočnú sadu English Tea Shop a kybernetka doteraz spomína na čaje a že či to na tom eshope nemajú zas, lebo že ona chce len tie. (#životpíše)

Skoro som inak odpadla, keď som na bonami našla Tokyo Design Studio porcelánik, prvýkrát som na nich natrafila v náhodnom dizajn šope v Paríži a za hriešne prachy kúpila hrnček a misku, lebo som dosť úchyl na pekný riad a toto je teda môj skromný tip na krásno v kuchyni. Očaril ma set na saké, lenže... ešte keby som tak pila saké, všakže.



 .daruj slová  
Darovať knihu može byť často skokom z útesu do neznáma, často sa takýto dar nezdarí a potom mrzí rovnako ako sada čiernych ponožiek. (Pokiaľ teda nie si zarytý all black vyznávač a došli ti práve všetky ponožky). Vkus v knihách je asi ako vkus v hocičom, špecifická záležitosť, no myslím si, že darovaním fakt dobrej knihy ešte nikdy nikto nič nepokazil, nie? Samozrejme, stále môžeš darovať poukážku do kníhkupectva a dotyčná osoba si môže vybrať sama, no ak chceš byť trošku osobnejší a venovať človeku aj tú myšlienku, že si si premyslel pečlivo titul a nekúpil prvú evitovku vec zo stánočku bestsellerov, dobrá kniha nie je nikdy zlá.