Tak sme doma. Myslím teda nazad vo Finlandii. Plní dojmov a pojmov, škorice a umeleckého vyžitia. Najviac naše Fínskom okresané telá a mysle sa tešili enormnému prísunu tepla, slniečka a zelených listov na stromoch (to je vám veru vec, tuto vo Vaase je to skôr hudba budúcnosti). Štokholm je jednoznačne place to be, to vám teda poviem. Takže ukončete výstup a nástup, urobte si pohodlie a poďte si užiť náš prvý deň plný kultúry s nami!

 Back home again. I mean in our cold good old Finland. Full of impressions, cinnamon and art. Things that suprised us in Sweden the most, as people who tried to live in land of coldness Finland for half year/year, were warm weather, sun kissing our skins and green leaves on trees (because here in Vaasa it seems still like music of future). Stockholm is definitely place to be, so sit down, make yourself comfortable, keep calm and enjoy our first arty day with us!


Do hlavného mesta Škandinávie (ako vás o tom sám Štokholm uisťuje a dovolím s s ním súhlasiť) sme leteli priamym letom z našeho malebného mestečka cez leteckú spoločnosť Norwegian. Na to, že je to nízkonákladovka, i potešilo ma viacero detailov. Jednak že pred odletom nám v lietadle hrali švédski Peter, Bjorn and John a v liedadlovom časopise boli fakt zaujímavé články, napr. o mojom obľúbenom islandčanovi a jeho Chopin projekte či nórskom skladateľovi Griegovi.

We took a plane to capital of Scandinavia, direct flight with Norwegian. Even if it was low-cost flight, they surprised me with various details. For example right before take-off, there were swedish Peter, Bjorn and John playing in background and in company's magazine were quite readable articles (at least to me), such as one about my favourite icelandic guy and his Chopin project or norwegian composer E.H. Grieg.





Náš prvý štokholmský deň, ako som už spomínala, sa niesol v duchu kultúrneho vyžitia. Kedže som typ človeka, čo chce vidieť všetko pekné a zaujímavé, moja animátorská duša vygenerovala výživný program (ale až tak vyhrotené to nebolo, nemyslite si, i keď tento deň nám vyšiel dokonalo) Ako prvú zastávku sme mali na pláne švédske múzeum fotografie - Fotografisku. Strávili sme tu tri kvalitné hodiny a rozhodne to neboli peniaze vyhodené do vzduchu.
 TIPY a TRIKY: 
- I na slovenský ISIC tu vyšéfujete študentskú zľavu, čiže 90 SEK namiesto 120 SEK (čo je rozdiel okolo 4,5€), no musíte mať platnú nálepku vzadu na karte.
- Ak si nejakým spôsobom zoženiete mapu Štokholmu (FREE MAP of Stockholm) s rokom 2014/2015 (napr. na letisku ako my), ku dvom vstupom do Fotografisky si môžete vybrať plagát zdarma, čomu som sa ja veľmi potešila a už sa nemôžem dočkať až si ho povesím nad vešiak so šatami. Ten rok hore je dôležitý práve preto, že mapky v uliciach s rokom 2015/2016 už takúto vymoženosť neposkytujú.

Celé dolné poschodie patrilo britskému dokumentárnemu fotografovi Martinovi Parrovi,  Jay-Zmu dokumentárnej fotografie. Cez jeho priam žiarivé fotky ponúka intímny, satirický pohľad na aspekty moderného života. Z množstva kolekcií, ktoré sme mali možnosť vidieť spomeniem aspoň The Last Resort, The Cost of Living, Small World, Common Sense, Mexiko, Everybody Dance Now, Bored couples... Mňa najviac vzala asi Small World, kde sa do centra pozornosti dostáva moderný turizmus, i keď asi najzmámenšia foto so šikmou vežou v Pise chýbala, nočouž.

Martin Parr, also called Jay-Z of documentary photography, is occupying the whole first floor. Through his vivid, colorful pictures he offers intimate, satirical view at aspects of modern life. We have seen e.g. The Last Resort, The Cost of Living, Small World, Common Sense, Mexiko, Everybody Dance Now, Bored couples...




Ďalšie veľké meno nás privítalo na druhom poschodí. Andres Serrano, americký fotograf, ktorý je známy hlavne pre jeho kontroverzné dielo Piss Christ, krucifix v pohári ponorený v pravedpodobne jeho vlastnom moči. (Na fotke dole ho trošku vidno) Tento provokatér nás chytil za srdco mozog asi najviac. Nebola fotka, ktorá by nevyvolala emóciu. Kadejakú, vtipnú, znechucujúcu či znepokojivú. No u mňa to účel splnilo, kedže práve emócia a dojem, nech už sú akékoľvek, je to, čo považujem za najdôležitejší aspekt akéhokoľvek umenia, no a tomuto pánkovi to veru ide dokonalo. Za najkontroverznejšie z môjho pohľadu boli - History of Sex (pre silné žalúdky), Morgue (Mŕtvi ľudia vo veľmi detailných záberoch), The Klan (členovia Ku-Klux-Klanu), Fluids (o čom to je si prečítate nižšie)... Na obrázku hore - Black supper, plastová replika Leonardovej maľby postriekaná na čierno a ponorená do vody. Interpretáciu už nechám na vás.



 Na fotke hore - Bird shit, Bull shit, Good shit, Jaguar shit. Serrano dokopy nafotil až 68 shitov. O jeho pohnútkach sa viacej dočítate v tomto vcelku vtipnom rozhovore. (Otázka, že či už je over piss ma dostala)

 On picture above - Bird shit, Bull shit, Good shit, Jaguar shit. Altogether, 68 shits. You could find out more about his intentions in this quite amusing interview. (Question if he is now over piss totally got me)



 Na fotke hore - Nomads, dole - Fluids: Mlieko, Krv a Moč. V kútiku s jeho experimentami s tekutinami boli i iné "fajnotky", ako krv a semeno a krv a semeno II či Ejaculation in trajectory. (Po tom ako som to dopísala, mám pocit, že môj blog sa začína stávať nebezpečným pre mládež)

 Picture above - Nomads, below - Fludis: Milk, Blood and Piss. In this corner with his fluid experiments were also another "yummy" things as Blood and Semen or Blood and Semen II or else Ejaculation in trajectory. (I think my blog is becoming dangerous for youngsters)




 Vee Speers o sebe rozpráva krajšie na svojej oficiálnej stránke, takže si to pekne rozkliknite ak sa chcete dozvedieť niečo viac o tejto austrálskej umelkyni, ktorá nerada nasleduje crowdy, spája peknô a znepokojujúco, no necháva i priestor pre pozorovateľa aby vhupol do jej sveta, kde mu následne porozpráva príbeh odohrávajúci sa niekde medzi fantáziou a realitou, vágnym a jasným.

 You can find really nice descriptions on her official page.





 Pred posledným autorom sme si dali malú prestávku vo Fotografiska bistre, kde je taktiež na čo pozerať!

 Before our last stop, we took a little break at Fotografiska bistro, where you can also look at mind-blowing pictures while drinking your coffee.




 Temné zákutia Strindbergovej výstavy vás donútia zastaviť a znepokojiť sa. Pre jeho poetičné fragmenty života dokonca získal minulý rok cenu Mladý Nordický Fotograf roka. Náhoda? Ja si myslím, že nie!

 Darkness in Strindberg's rooms will make you stop and stare. For his poetic fragments of life was awarded last year the Young Nordic Photographer of the Year prize.





 Kto chce veľa vidieť, nemôže sa spoliehať len na svoje nohy a tak sme si zadovážili 72 hodinovú kartu na celú celučičkú hromadnú dopravu. Kedže sme nebývali v centre, investícia to rozhodne nebola zbytočná a tak sme sa vyvážali metrom, autobusmi ba dokonca táto karta platí aj na malé loďky premávajúce medzi ostrovmi. Aj práve vďaka MHD sa nám podarilo všetko vidieť a stihnúť. Neďaleko od Fotografisky sme sa teda nalodili na mini.ferry a vyrazili v ústrety ostrovčeku Skeppsholmen, kde sa už nachádzala naša nasledujúca zastávka.

 Who wants to see a lot, has to pay a lot obtain a travel card, so we get two 72 hours cards valid for whole public transportation. As long as we were living outside the city center, it was totally worth it. Did you know that you can use this card also for small boatoferrys between islands nearby? Now you know! Thanks to public transportation, we managed to make it everywhere needed on time, so near Fotografiska, we took boat to Skeppsholmen, where was our following stop!





 Na malebnom mini ostrovčeku Skeppsholmen sídlia hneď dve múzeá vedľa seba - Moderna Museet a Múzeum Architektúry. My sme si pretentokrát zvolili múzeum moderny a učili sa prichádzali na chuť porekadlu z orientačných dní na našej fínskej uni: "Minds are like parachutes, they only works when open." Doslova. A tak sme zapájali závity, fantáziu a po skeptickom začiatku dospeli ku prekvapujúcim výsledkom.
 TIP DŇA: 
- V piatok od 18.00 do 20.00 je tu vstup zdarma!





 Na prvý pohľad si poviete, o čo mu ide?! No po tom ako trošku potrápite závity, vás to celé ohromí. Rojas spája organiku s anorganikou a zámerným postavením celého Wastelandu do úrovne očí na veľký biely panel (alebo čokoľvek to bolo) uprostred bielej miestnosti vás donúti upriamiť pozornosť na jeho do očí bijúcu myšlienku.

 First sight and you are like: whatthefuck? But in a while, you are amazed. Rojas is putting together organic and anorganic and as this whole Wasteland is in eye-level on big white panel in the big white room, his glaring idea will punch you in face!











 Ak ste taký fanda klasiky ako ja, alebo proste chcete zažiť kúsok hudobnej kultúry v inom meste, prípadne sa vám nepodarí zohnať lístok do Štokholmskej filharmónie (kde akurát hrajú aj hudbu z GoT) - ponúkam vám nemenej kvalitnú alternatívu zdarma! Stačí ak si vyhľadáte stránku miestneho konzervatória či Music College/Academy a zablúdite do sekcie events. (Rovnako som to riešila aj v Helsinkách, i keď Sibelius Academy nemala ani anglickú verziu, netreba sa nechať odradiť!). Študentské koncerty sú na 99% zadara a zážitok istý. My sme si vypočuli klavírny examenskoncert mladej švédskej klaviristky, ktorá doprevádzala husle, potom spev a nakoniec sólo.





 Na túto mini výstavu sme natrafili celkom náhodou po koncerte a stihli sme ju doslova v hodine dvanástej, tesne pred zatvorením školy a deň pred skončením výstavy. Táto umelecká bodka za naším dňom od Helén Svensson niesla názov mellan Linje och mellan Rum - medzi Čiarou a medzi Izbou.

 We stumbled upon this exhibition right after concert and we were quite lucky - a day before end and a few minutes before closing the school. This small exhibition by Helén Svensson called mellan Linje och mellan Rum - between Line and between Room was just icing on the cake day.