Najväčšiu chuť písať články dostávam paradoxne práve vtedy, keď mi treba odovzdávať niečo do školy. Večná škoda, že to neplatí aj v obrátenej implikácii. Ale však nevadí, deväť kreditov vo vačku mi dáva na malú chvíľu pocit beztiaže, 31 stranová odovzdaná práca pocit národnej hrdinky. Pri dobrej nálade ma drží okrem iného aj fakt, že čochvíľa začína piata séria Game of Thrones, a to už veru je dôvod na radosť *prokrastinácia kričí trikrát hurá*
No nie o tom som dnes chcela. Kedže som tento rok bola pripravená na to, že slovenské veľkonočné sviatky plné obžerstva idú totálne mimo mňa, rozhodla som sa ukojiť na malú chvíľu aspoň ten hlad po cestovaní a tak sme sa v noci 1.4. o 23.59 vydali na strastiplnú šesťhodinovú cestu autobusom do hlavného kaupunkiho Fínska - Helsiniek! (kaupunki je moje nové naj fínske slovo) Z môjho pohľadu - celkom solídna náhrada za slovenské freaky icebucketchallenge sviatky.
Náučné okienko
Helsinki (po švédsky Helsingfors, po rusky Хе́льсинки) sú hlavné a najväčšie mesto Fínska. No veľmi nás tu prekvapil fakt, že všetko, čo sme chceli vidieť bolo v dochoditeľnej krátkej vzialenosti, takže sme na MHD neminuli ani cent. To by sa jednému v bársakom inom hlavnom meste stať nemohlo. V Helsinkách žije cca 600 000 obyvateľov a je to väčšinou prvá zastávka, kde sa zahraničný turista zastaví pri ceste do Finlandie, no kedže my sme sa sem privalili na sviatky, mesto bolo príjemne poloprázdne, takže ďalší win!
Fazer Café
Miesto, ktoré tu jednoznačne nesmiete vynechať. Tobôž nie ak ste taký fanda Fazer čokolády ako ja! Hlavnú Fazer Café nájdete na Kluuvikatu 3 a je rozdelená na časti, napríklad časť kde vás obsluhujú čašníci, samoobslužná časť alebo časť kde si môžete kúpiť fazer čoko. My sme si dali sacherku z fazerky a espresso a ak sa sem dostanem nabudúce, určite by som prišla na samoobslužné raňajky, atmosféra tu bola brutálna!
Sibéliov monument
K nemu sme merali asi najdlhšiu cestu z celého tripu, pol hodina od centra za týmto kontroverzným dielom. Prečo teda tá kontroverzia?
Po Sibéliovej smrti v roku 1957, The Sibelius Society vyhlásila súťaž o design pre jeho pamätný monument. Eila Hiltunen bola jednou z 50tich sochárov, ktorí sa zapojili do súťaže. Jej návrh, Passio Musicae, pozostával zo stoviek rúrok, ktoré na prvý pohľad pripomínali organ. Do druhého kola postúpilo 5 návrhov a tento Eilin ako extra. Aj keď napokon súťaž vyhrala, predtým, než mohla svoj projekt zrealizovať, jej abstraktný monument čelil veľkým verejným debatám. Okrem iného i preto, že Sibélius nikdy nekomponoval organovú hudbu alebo že jeho busta bola vytvorená na základe jeho podobizne z jeho kreatívnych mladých čias a nie ako bol zvyčajne vyobrazovaný.
No napokon, v roku 1961 bol prvý abstraktný verejný fínsky monument uvedený do spoločnosti a týchto viac ako 600 rúrok potavených dokopy momentálne nájdete v Sibeliuksen puisto čiže v Sibéliovom parku.
Zver vo fínskych uliciach
Tento podivínsky systém ma zaujal od prvej chvíle, čo som si všimla nenápadné tabuľky so zvieratami pri názvoch ulíc. Odpovede som sa dopátrala celkom ľahko a nenechám vás dlho v napätí. Tieto tabuľky majú pôvod v starom švédskom systéme názvoslovia ulíc, V roku 1820 sa i v Helsinkách rozhodli implementovať kadejaké podivínstva a tak jednotlivé bloky boli pomenované podľa rôznych domácich a divých zvierat ba aj rastlín (wtf kde zaradiť jednorožca potom...?). Prístavné ulice majú poväčšine na budovách rybky a rôzne vtáky. Zaujímavé je na tom to, že bloky v jednom dištrikte museli patriť do jednej témy. Neskôr bol tento systém nahradený klasicky názvami ulíc a číslom, no v roku 2000 sa Helsinki rozhodli znova obnoviť na pamiatku tento milý zvierací systém, aspoň teda v centre mesta. Takže ak budete niekedy v Helsinkách, nezabudnite pozerať hore na všetky tie jednorožce, škrečky a žirafy!
Ubytko
Bývanie sme si riešili dobrý mesiac a pol pred cestou, samozrejme nie inak ako cez Airbnb (ak ste ešte nevyskúšali a chcete 24€ na váš prvý výlet - klik tu). Bytík sme zvolili totálne v centre mesta, čo sa ukázalo ako veľké plus a aj keď nebol najväčší a boli sme štyria, cítili sme sa veľmi komfortne. Plusom bola super terasa a že sme boli totálne na najvyššom poschodí!
Aby sme kultúrne nezakrneli...
Kedže celý výletný program som mala na starosti ja, ani neviem ako, ale našla som nám dokonca i koncert absolventov Sibéliovej akadémie. To je tak keď si z nudy čítate stránku fínskeho konzervatória po fínsky, ničomu nerozumiete a zrazu vidíte Beethoven, Janacek a sello. No i keď sme miesto činu alá Goethe Institut hľadali asi 20 minút, podarilo sa! Ak by to niekoho interesovalo, fín na celle mal sólo Beethovena a Janáčkovu Pohádku a potom spolu traja fínski junáci hrali Schnittkeho, to zas nie je až tak môj šialok klasickejkávy hudby.
Nabudúce...
Ak máte nejaké otázky týkajúce sa výletu alebo čohokoľvek, pýtajte sa. V budúcej časti mojich Fínskych dobrodružštiev presuniem miesto pôsobiska na malú chvíľu do Estónska, tak zostaňte seversky naladení a Moi Moi!
No nie o tom som dnes chcela. Kedže som tento rok bola pripravená na to, že slovenské veľkonočné sviatky plné obžerstva idú totálne mimo mňa, rozhodla som sa ukojiť na malú chvíľu aspoň ten hlad po cestovaní a tak sme sa v noci 1.4. o 23.59 vydali na strastiplnú šesťhodinovú cestu autobusom do hlavného kaupunkiho Fínska - Helsiniek! (kaupunki je moje nové naj fínske slovo) Z môjho pohľadu - celkom solídna náhrada za slovenské freaky icebucketchallenge sviatky.
Náučné okienko
Helsinki (po švédsky Helsingfors, po rusky Хе́льсинки) sú hlavné a najväčšie mesto Fínska. No veľmi nás tu prekvapil fakt, že všetko, čo sme chceli vidieť bolo v dochoditeľnej krátkej vzialenosti, takže sme na MHD neminuli ani cent. To by sa jednému v bársakom inom hlavnom meste stať nemohlo. V Helsinkách žije cca 600 000 obyvateľov a je to väčšinou prvá zastávka, kde sa zahraničný turista zastaví pri ceste do Finlandie, no kedže my sme sa sem privalili na sviatky, mesto bolo príjemne poloprázdne, takže ďalší win!
Fazer Café
Miesto, ktoré tu jednoznačne nesmiete vynechať. Tobôž nie ak ste taký fanda Fazer čokolády ako ja! Hlavnú Fazer Café nájdete na Kluuvikatu 3 a je rozdelená na časti, napríklad časť kde vás obsluhujú čašníci, samoobslužná časť alebo časť kde si môžete kúpiť fazer čoko. My sme si dali sacherku z fazerky a espresso a ak sa sem dostanem nabudúce, určite by som prišla na samoobslužné raňajky, atmosféra tu bola brutálna!
Sibéliov monument
K nemu sme merali asi najdlhšiu cestu z celého tripu, pol hodina od centra za týmto kontroverzným dielom. Prečo teda tá kontroverzia?
Po Sibéliovej smrti v roku 1957, The Sibelius Society vyhlásila súťaž o design pre jeho pamätný monument. Eila Hiltunen bola jednou z 50tich sochárov, ktorí sa zapojili do súťaže. Jej návrh, Passio Musicae, pozostával zo stoviek rúrok, ktoré na prvý pohľad pripomínali organ. Do druhého kola postúpilo 5 návrhov a tento Eilin ako extra. Aj keď napokon súťaž vyhrala, predtým, než mohla svoj projekt zrealizovať, jej abstraktný monument čelil veľkým verejným debatám. Okrem iného i preto, že Sibélius nikdy nekomponoval organovú hudbu alebo že jeho busta bola vytvorená na základe jeho podobizne z jeho kreatívnych mladých čias a nie ako bol zvyčajne vyobrazovaný.
No napokon, v roku 1961 bol prvý abstraktný verejný fínsky monument uvedený do spoločnosti a týchto viac ako 600 rúrok potavených dokopy momentálne nájdete v Sibeliuksen puisto čiže v Sibéliovom parku.
Zver vo fínskych uliciach
Tento podivínsky systém ma zaujal od prvej chvíle, čo som si všimla nenápadné tabuľky so zvieratami pri názvoch ulíc. Odpovede som sa dopátrala celkom ľahko a nenechám vás dlho v napätí. Tieto tabuľky majú pôvod v starom švédskom systéme názvoslovia ulíc, V roku 1820 sa i v Helsinkách rozhodli implementovať kadejaké podivínstva a tak jednotlivé bloky boli pomenované podľa rôznych domácich a divých zvierat ba aj rastlín (wtf kde zaradiť jednorožca potom...?). Prístavné ulice majú poväčšine na budovách rybky a rôzne vtáky. Zaujímavé je na tom to, že bloky v jednom dištrikte museli patriť do jednej témy. Neskôr bol tento systém nahradený klasicky názvami ulíc a číslom, no v roku 2000 sa Helsinki rozhodli znova obnoviť na pamiatku tento milý zvierací systém, aspoň teda v centre mesta. Takže ak budete niekedy v Helsinkách, nezabudnite pozerať hore na všetky tie jednorožce, škrečky a žirafy!
Ubytko
Bývanie sme si riešili dobrý mesiac a pol pred cestou, samozrejme nie inak ako cez Airbnb (ak ste ešte nevyskúšali a chcete 24€ na váš prvý výlet - klik tu). Bytík sme zvolili totálne v centre mesta, čo sa ukázalo ako veľké plus a aj keď nebol najväčší a boli sme štyria, cítili sme sa veľmi komfortne. Plusom bola super terasa a že sme boli totálne na najvyššom poschodí!
Aby sme kultúrne nezakrneli...
Kedže celý výletný program som mala na starosti ja, ani neviem ako, ale našla som nám dokonca i koncert absolventov Sibéliovej akadémie. To je tak keď si z nudy čítate stránku fínskeho konzervatória po fínsky, ničomu nerozumiete a zrazu vidíte Beethoven, Janacek a sello. No i keď sme miesto činu alá Goethe Institut hľadali asi 20 minút, podarilo sa! Ak by to niekoho interesovalo, fín na celle mal sólo Beethovena a Janáčkovu Pohádku a potom spolu traja fínski junáci hrali Schnittkeho, to zas nie je až tak môj šialok klasickej
Nabudúce...
Ak máte nejaké otázky týkajúce sa výletu alebo čohokoľvek, pýtajte sa. V budúcej časti mojich Fínskych dobrodružštiev presuniem miesto pôsobiska na malú chvíľu do Estónska, tak zostaňte seversky naladení a Moi Moi!
