A vlastne nie. Iba som dnes dofinišovala znesiteľno_Neznesiteľnú.ľahkosť.bytia - knižku, ktorá ma sprevádzala na mojich neverending cestách po našom malebnom Slovensku (v rámci udržania mojej cestovateľskej kondičky, blud, cestovala som za Smelým) a jej nonšalantne pomiešané dejové línie a vyšperkované slovné spojenia alá Benátky hoven mi ešte stále víria hlávkou. No nie o tom som pôvodne chcela. Po dlhej dobe som zas oprášila moju malú zúboženú Smenku a rozhodla som sa vám dnes namiešať výživnu zmes dokonalej analógovej nedokonalosti. Po tom, ako som po dlhej dobe znova okúsila ten roztopašno.zvedavý pocit na spôsob motýliky.v.žalúdku pred tým, než si ideš kuknúť čo tvoja analógová krabička vyprodukovala, je viac než isté, že ďalšie filmové rolky na seba nenechajú dlho čakať. Stay analogue!

"Tomáš vzal do rukou lopatu. Tereza si vzpomněla na svůj sen: Karenin porodil dva vanilkové rohlíky a jednu včelu. Ta věta zněla najednou jako epitaf. Představovala si, že by tu mezi dvěma jabloněmi byl pomník s nápisem: "Zde leží Karenin. Porodil dva vanilkové rohlíky a jednu včelu." V zahradě bylo přítmí, chvíle mezi dnem a večerem, na nebi stál bledý měsíc, lampa zapomenutá v pokoji mrtvých."

Dnes som vám namixovala zmes z druhého a tretieho dňa dokopy. [Aby ste neupadli do zmätku, toto je ešte v Budapešti v decembri, predpripravenô] Počasíčko nám konečne prialo, už nám neumrzol život ako v prvý deň a aj obloha chytila takú zdravú farbu, no hneď lepšie vyzeralo mesto. Urobili sme i tradičné turistické fotky, kochali sa Bazilikou sv. Ištváňa, lebo to také enormous bolo, že až!
Taktiež som si kúpila nový prírastok do mojej lomo famílie, konkrétne Bairette. Parametrami vyzerá celkom sľubne [teda v tejto lomo-hračkárskej konfekcii pre radosť], objektívčok so svetelnosťou 2.9, uvidíme čo z neho vylezie a či vôbec! Ale tri eurá, nekúp to!




Sacherka ako odškodné, že nás museli presadiť.





Okuliare z Firmoo, ktoré som vám ukazovala niekedy pred sto rokmi, padli konečne na úžitok. Teda po tých sto rokoch som si do nich dala spraviť dioptrie a v Pešti som ich skoro neodtrhla z očí. Také obrovské mesto chce predsa človek vidieť poriadne! Vďaka nim mi teda neušiel žiaden detail, dúfam!

V lete sme boli v Prahe, no vôbec som ju tu nejako neospevovala, no kedže nedávno sme vyvolali fotky z analógu a na začiatku bola práve Praha, tak prečo nie! To aká je skvelá a ako vám všetkým, čo tam ste závidím, to nebudem rozpitvávať. Proste láska na prvý pohľad.
Niesom si istá, či budú ešte nejaké ďalšie články o Prahe, lebo viete ako to, keď chodíte s fotografom a idete na dovolenku, tak na 20 fotkách ste vy a na zvyšných 864 je architektúra, panorámy a iné. Tak podobne síce dopadli aj moje fotky z analógu, asi to nebude náhoda že sme spolu.
[Ešte dva dni!]

Až ma vydesilo, aká je táto ostrá!


 Snáď ma nezabije, no ale kto už má fotku v Hard Rock Cafe na analog? Ja to teda nie som...