Ešte stále presne nechápem, že čo je toto čo tu žijeme a ako sa k tomu postaviť a preto sa učím. Učím sa z cudzích slov, myšlienok, názorov. Učím sa ako lepšie žiť a vôbec to teda nie je motivačná literatúra, proste obyčajní ľudia (lebo všetci sme), ktorí pretavili svoje mozgy do myšlienok takým spôsobom, že v mojich neurónoch rozpaľujú familiárne cestičky aj...Read More

Ešte stále presne nechápem, že čo je toto čo tu žijeme a ako sa k tomu postaviť a preto sa učím. Učím sa z cudzích slov, myšlienok, názorov. Učím sa ako lepšie žiť a vôbec to teda nie je motivačná literatúra, proste obyčajní ľudia (lebo všetci sme), ktorí pretavili svoje mozgy do myšlienok takým spôsobom, že v mojich neurónoch rozpaľujú familiárne cestičky aj...Read More

Vianoce vyklopkávajú na dvere v rytme Jingle Bell Rock a ja to okrem písania tohto článku vďaka škole_absolútnenie_hrou nijak nepociťujem. Teda, vďaka koncertu s orchestrom sa mi podarilo dostať do života aspoň varené víno a poctivý langoš a tajne dúfam, že sa mi podarí vianočne naladiť (#musicaiuvenalis) aspoň dnes. Pred pár dňami som si uštedrila lístok na Susanne Sundfør v Prahe a aj pre blížnych svojich...Read More

V dňoch ako tento, keď sa strácam v snehovej metelici, ktorá ovládla Košice a nedobrovoľne korčuľujem na chodníkoch (ešte ma tento rok nehodilo o zem,ale veľa nechýbalo) sa rada vraciam do uličiek Lisabončeku, mojej lásky, kde sme sa vo februári takto bahnili na slnku a museli si vyzliecť sveter, lebo bolo hrozne teplo. Aj teba dnes vezmem do ulíc Alfamy, ale tam kde...Read More

Často si púšťam extrémne smutnú hudbu do nádherného počasia, keď kráčam."Určitou částí své bytosti žijeme všichni mimo čas."Povedal raz Kundera a následkom toho sa mi v hlave vynorilo tisíc myšlienok o všetkom možnom, až som si musela sadnúť na lavičku a napísať ich. Pekne na papier japonským inkom, nech sa záchvevy  synapsií na chvíľu zhmotnia v čosi, čo mi dáva aspoň aký_taký zmysel...Read More